Fall Asleep [Vkook; TR] ✔

57.

Taehyung zízal na matrac, nos skrčil znechutením.

Na tom matrace, ktorý skôr pripomínal žinenku, trénovali kaskadérske kúsky a cvičenia, takže boli pravdepodobne pokryté vyschnutým potom a možno aj krvou.

„Prečo ideš spať na tom?" Taehyung potľapkal po gauči. „Aj tak spolu spíme na jednej posteli."

Jungkook sa naňho pozrel. „Taehyung, sotva sa na ten gauč vojdeš ty sám."

Taehyung sa posunul, takže jeho chrbát bol pevne pritlačený k vankúšom, očakával, že sa naňho aspoň pozrie.

„Uvedomuješ si, že sa nerovnám veľkosťou škriatkovi?"

Taehyung pretočil očami. „Môžeme sa potlačiť, nehryziem."

„No," povedal Jungkook, vkĺzol do malého priestoru k Taehyungovi a oprel si hlavu o opierku, takže ich tváre boli od seba vzdialené len pár centimetrov, no nijako ich to nerozrušovalo. „To je diskutabilné."

Taehyung ho udrel do hrude a Jungkook sa zasmial, keď Taehyungová tvár sčervenala rozpakmi.

Jungkook sa prestal smiať, upraviac ich pozície a snažiac sa cítiť pohodlne.

Napokon stuhol a pozrel sa na Taehyunga, ktorý ho pobavene sledoval.

„Takmer polovica tela mi z gauča visí," povzdychol si Jungkook.

Taehyung sa podoprel lakťom, aby sa pozrel cez Jungkookovo rameno a bol si celkom istý, že o chvíľu padne z gauča.

Taeyhung sa so smiechom naklonil dozadu a pomrvil sa skôr, než si položil hlavu pod Jungkookovú bradu a omotal okolo mladšieho ruky, pritiahnuc si ho bližšie, až kým sa ich hrudníky nedotýkali; pokiaľ nebola medzi nimi medzera. A potom rukou prechádzal po Jungkookovom chrbte a krku, až kým mu prsty zozadu nezamotal do vlasov.

„Je to lepšie?" unavene zamrmlal Taehyung do Jungkookovho krku.

Ak bolo držanie sa za ruky číslom jedna vo veciach, ktoré obvykle nerobili, potom objímanie sa nachádzalo niekde v prvej päťke.

Jungkook sa na sekundu ani nepohol a vydýchol, len keď mu Taeyhung prečesával pramene vlasov a potom ovinul silné ruky okolo staršieho. „Áno, je to lepšie."

Taehyungovi sa srdce zachvelo v hrudi, keď bol pritisnutý k Jungkookovej hrudi a dýchal jeho vôňu. Voňal ako vanilka; jeho obľúbená vôňa. Taehyung mu napokon dovolil používať jeho telový šampón, no nemyslel si, že ho Jungkook skutočne použije. Skutočnosť, že to robí, ho zahriala v hrudi.

„Naozaj ma chceš vidieť tancovať?" spýtal sa Jungkook po niekoľkých minútach príjemného ticha, na čo Taehyungové prsty spomalili a on začal zaspávať v pohodlí objatia mladšieho.

Taehyung sa zamračil a inštinktívne zrýchlil pohyby prstov, hladkajúc mu vlasy. „Naozaj? Hovoríš to teraz, keď už ležíme?"

Počul, ako sa mladší zasmial. „Nemyslel som teraz, hlupáčik."

„Oh."

„Myslel som budúci mesiac na súťaži, o ktorej som hovoril."

To upútalo jeho pozornosť a jemne sa odtiahol, prsty sa mu zastavili, takže sa mohol prekvapene pozrieť na Jungkookovú tvár. „Počkaj, tú súťaž si myslel vážne?!"

Jungkook sklonil zrak k Taehyungovmu prekvapenému výrazu a odfrkol si. „Čo? Myslel si si, že som si to vymyslel?"

„To je presne to, čo som si myslel! Myslel som si, že si si to vymyslel, aby si sa ospravedlnil a aby si sa mi mohol aj naďalej vyhýbať."

Teraz bol na rade Jungkook, aby bol prekvapený. „Čo? To by som neurobil."

„Uh-huh," uškrnul sa Taehyung a znovu si oprel hlavu o Jungkookovú hruď, zatvoril oči a obnovil pohyby prstov v jeho vlasoch.

„Tak čo, je to v poriadku alebo?" spýtal sa Jungkook, znel trochu nervózne.

„Sľúbil som, že pôjde, ak ma pozveš, nie?"

„Áno," zamrmlal Jungkook, jemne hladkal Taehyunga po chrbte a ten vzdychol, napokon sa nechajúc vtiahnuc do zaspávania. „Sľúbil."

„Tak pôjdem," ubezpečil ho Taeyhung. „Ak budeš počuť niekoho kričať, tak som to ja, dobre?"

Zovretie Jungkookových rúk okolo neho zosilnel. „Dobre."

Ukázalo sa, že Jungkook mal pravdu v tom, že nebude potrebovať bundu aj napriek tomu, že v miestnosti bola trochu zima, pretože Jungkookovo telesné teplo ho udržiavalo v teple a spolu s jeho vôňou zaspával.

„Dobrú noc, Jungkook," podarilo sa Taehyungovi zamrmlať a Jungkook ako odpoveď len hmkol.

Bolo to prvýkrát, kedy takmer zaspal a pocítil vo vlasoch niečo mäkké a potom Jungkook zašepkal: „Dobrú, baby." A to ho unieslo do spánku, hrialo ho pri srdci a želal si, aby to tak bolo ešte dlho.

©dranny [ao3]
All rights reserved

A/N
Prepáčte za extrémne krátku časť 😅

Chceli by ste dnes ešte jednu? ☺💓

Tá by bola ale trošku neskôr, pretože z vianočného darčeka pre vás mám hotovú asi len jednu štvrtinu, takže sa musím venovať tomu xd Ak by som nemusela robiť to, tak by kapitolky boli častejšie ☺💓

Btw: Asi jedna z mojich najobľúbenejších vecí na tomto príbehu je to, že ma tak moc dokázal vtiahnuť do deja, že som si ani neuvedomila, kedy sa Tae a Kook do seba zamilovali 😱 Je to dosť šokujúce, proste to nemá žiadnu medzeru, žiadny skok, všetko to išlo prirodzene a postupne 😱 Najprv boli nepristelia, potom zrazu kamaráti a potom sa nejako z nich stali milenci? Je to dosť super 😻💖 Čo si o tom myslíte vy?

Btw2: Aká je zatiaľ vaša najobľúbenejšia scéna v tomto príbehu? ☺ Za mňa je to tá, kedy sa Taekook spoznali a potom tá v skrini na večierku 🤣❤

I luv y soo much 😻💖 Možno sa vidíme dneska ešte pri ďalšej kapitolke, ak by ste chceli ☺❤