Fall Asleep [Vkook; TR] ✔

65.

Jiminovi sa otvorili ústa a znovu sa pokúsil kľučkou otočiť, tentokrát tvrdšie, až kým mu nezbeleli hánky.

„Čo to má, kurva, znamenať!" zvolal si pre seba ešte hlasnejšie. „Ten zámok je rozbitý!"

Nemohol si pomôcť, no zanadával, zatiaľ čo tvrdo ťahal za studený kov, akoby ich to mohlo dostať von.

„Je to rozbité! Ako sa to mohlo, dopekla, rozbiť?!"

„Nie je to rozbité, idiot. Nechal v zámku kľuč."

Jimin stuhol, dočasne od návalu paniky zabudol, s kým je tu zamknutý. Jeho zovretie okolo kľučky sa uvoľnilo a on prehltol, než tvrdo zabúchal na dvere, ignorujúc druhého, akoby ho ani nepočul.

„Hyung, pusti ma, prosím! Musím ísť na toaletu!" kričal a k dverám si priložil ucho, uistiac sa, či nepočuje nejaké kroky, no všetko, čo počul, bol iba jeho nepravidelný dych. „Hyung!"

„Nepočúval si?" znovu prehovoril Yoongi. „Vráti sa až po hodine, to je za dve hodiny."

Jimin si zahryzol do jazyka, snažil sa ho čo najviac ignorovať a otočil sa, prehľadávajúc miestnosť, hľadajúc spôsob, ako utiecť a úmyselne Yoongiho prehliadol, aby sa naňho nemusel pozerať dlhšie, ako je potrebné. Poznal okamih, kedy by sa pozrel na staršieho a na jeho charizmatické oči, uškŕňajúce sa pery, spadol by na miesto, kde začal a všetka snaha zabudnúť by sa mu rozpadla pod nohami.

Okno bolo z polovice otvorené a on sa k nemu prihnal. Yoongi ho pozorne sledoval. Jimin nebol ani na polceste od dverí, keď si Yoongi z ničoho nič povzdychol a sadol si na gauč. „To by som na tvojom mieste nerobil."

Jimin stuhol. Zatvoril oči a tvár sa mu skrútila odporom. Ukazovalo sa, že Yoongiho nemohol ignorovať tak, ako si myslel.

Otočil sa tvárou k Yoongimu, ktorý sa teraz pohodlne opieral o gauč a Jimin cítil hnev. Prečo bol jediný, kto panikáril?

„Prečo?" skríkol. So žiadnym so svojich kamarátov nemusel predstierať, že už je v poriadku. Bolo to len pred Yoongim a chcel, aby vedel, ako veľmi je naštvaný.

„Sme priamo pod strechou, ale nikam ťa to nedostane. Ak nechceš skočiť dole, dôrazne ti odporúčam, aby si to nerobil."

Jiminovi sa zúžili oči. „Tak čo navrhuješ, génius? Pretože ty zjavne vieš, čo máš robiť a urobil si absolútne hovno pre to, aby si Jin-hyunga zastavil."

„Počkáme, až sa vráti."

Jimin vydýchol a otočil sa ku dverám. „Nie."

Nevidel Yoongiho výraz, no mohol počuť, ako sa za ním pohol. „Povedal si, že je to medzi nami v poriadku."

Jimin sa otočil a zahľadel sa naňho. „Naozaj si tomu uveril?"

Yoongi pomaly zažmurkal a potom pokrčil plecami. „Povedal si to."

„Nie," odvrkol Jimin. „Nie som v poriadku. Nikto, kto hovorí, že je v poriadku, v skutočnosti nie je v poriadku. Každý to, kurva, vie!"

Yoongi sa zľahka zamračil a vyrovnane si sadol na gauč. „Nikdy som ťa neprinútil povedať, že si v poriadku. Prepáč, že si klamal."

Jiminové ústa sa otvorili a tvár sa mu skrútila pochybami a potom sa rozosmial, zaklonil hlavu dozadu a smial sa tak veľmi, akoby počul tú najzábavnejšiu vec.

Yoongimu zmätene šklblo obočie a snažil sa to skryť tým, že ho zdvihol.

Jimin sa prestal horlivo smiať, no na tvári mu stále zostal úsmev a on rýchlo pristúpil k Yoongimu, nebojácne a odhodlane.

Yoongi sa nahol a prekrížil si nohy, skryjúc si ruky medzi stehná, zatiaľ čo matne sledoval, ako si Jimin pred neho sadol na konferenčný stolík a tvár si podoprel dlaňou. Naklonil sa, akoby sledoval niečo zaujímavé a úsmev sa mu rozšíril.

„Chceš hovoriť o klamstve?" zasmial sa a divokým gestom rozhodil ruky do vzduchu. „Dobre, poďme hovoriť o klamstve. Hovorme o tom, ako si mi klamal o svojich pocitoch a o tom, ako mi o nich stále klameš a ako v tom klamaní pokračuješ."

Yoongimu sa náročnejšie udržiavala kamenná tvár a prehltol, oči sa mu zúžili. „Odkedy máš právo hovoriť o tom, čo cítim, akoby si vedel viac ako ja? Nebuď, kurva, slepý."

Jimin nevyzeral ublížene a naklonil sa späť, naznačiac Yoongimu, aby pokračoval, prechádzala ním nová istota, ktorá vyvolávala smútok a potrebu uzavrieť sa do seba. „Dobre teda. Povedz mi, ako sa cítiš. Ak si si tým tak veľmi istý, povedz mi to."

Yoongi neprehovoril.

„Poďme," bez váhania naliehal Jimin. „Keďže som taký slepý, tak mi to povedz. Dokáž mi, že sa mýli, pretože chceš vedieť, čo si myslím?"

Yoongi stále nereagoval, no Jimin naňho nemienil čakať. „Myslím si, že sa príliš bojíš priznať svoje pocity, takže ma za to trestáš. Nechceš si to pripustiť a všetku vinu hádžeš na mňa, akoby som zničil naše priateľstvo priznaním svojich pocitov, no prezradím ti, že naše priateľstvo bolo zničené od chvíle, kedy sme začali spolu jebať a vedel si, že to príde, no vyhýbal si sa tomu v maximálnej možnej miere, pretože si nechcel čeliť následkom."

Skončil s ťažkým nádychom a výdychom, potom sa skrčil a upokojil sa, no oči mu pohltila úzkosť. „To je to, čo si myslím. Tak mi povedz, prosím, povedz mi, že sa mýlim."

Yoongi vyzeral ohromene, ústa mal mierne pootvorené a prehltol. „Už som ti povedal, ako sa cítim."

Jimin zdvihol obočie. „Myslíš, keď si ma odmietol?"

Yoongi neprikývol, no jeho oči to potvrdzovali.

Jimina všetka energia pomaly opúšťala a sklamane zažmurkal, mihalnice sa mu na chvíľu zachveli skôr, ako oči znovu otvoril. Zhlboka sa nadýchol.

„Myslíš, keď si mi povedal, že všetko, čo som pre teba bol, bolo ľahká kurva?" hovoril pomaly, tie slová vážili tonu.

Yoongimu sa zaleskli oči a svaly na krku sa mu napli, kým mu nevyčnievali žili. Nedýchal, ani nehovoril a Jiminovi sa ešte viac roztrieštilo srdce.

„No," vydýchol Jimin. „Ak to tak naozaj cítiš, tak si, kurva, kretén, vieš to?"

„Áno."

©dranny [ao3]
All rights reserved

A/N
Mám chuť Yoongiho udrieť panvicou po hlave 🙃

Napadlo mi... čo ak by sme si zahrali hru? 🙃

Už sme ju minule hrali 🙃 Nemusíte ju hrať ak nechcete, ja sa len nudím a nemám čo robiť 🙃

Išlo by o to, že by som pre vás preložila ďalšiu časť ☺

Má to ale háčik :)

Mala by toľko slov, koľko by určili vaše komentáre 🙃 Možno sa zabavíte aj vy (ak nemáte čo robiť rovnako ako ja xd) Jeden komentár by mal hodnotu 50 slov 🙃 Od jednej osoby sa budú počítať len dva komentáre. Snáď to bude zábava ☺

Som zvedavá 🥰❤