Fall Asleep [Vkook; TR] ✔

44.

„Ahoj!" povedal Taehyung placho, snažiac sa neprejaviť svoje zmätenie.

„Nepamätáš si, kto som, že?"

Taehyung sa skrčil. „Áno."

„To ma neprekvapuje."

„Prepáč."

Chlapec sa pobavene uškrnul. „Hej, neboj sa. Stretli sme sa, keď si bol opitý, takže som nič iné neočakával."

Taehyung sa rozžiaril, uľavilo sa mu, že na nikoho úmyselne nezabudol a že to bola prvá príležitosť dozvedieť sa, čo sa stalo na tej párty. Problém, ktorý považoval za neriešiteľný. Nepamätal si absolútne nič; aj tá najmenšia spomienka bola rozmazaná.

„Oh môj bože, naozaj?" zašepkal s rešpektom. „Čo sme robili?"

„Len hrali pivný pong."

Taehyung si s úškrnom vydýchol a ruku si presunul k ústam, aby si ich zakryl. „Nikdy som nehral pivný pong."

„No, na prvýkrát si to hral celkom dobre vzhľadom na to, že si vyhral," zasmial sa chlapec a Taeyhung ešte hlasnejšie zalapal po dychu.

„Dopekla, naozaj?!" skríkol, cítil sa neuveriteľne potešený zo seba samého, aj keď si želal, aby si svoju prvú hru pivného ponga pamätal, najmä ak vyhral.

Chlapec pobavene prikývol a potom mu podal ruku. „Som Mingyu, ak si ma nepamätáš, určite nevieš ani moje meno."

Taehyung si s ním potriasol rukou a ospravedlnil sa. „Ja som Taehyung."

„Ja viem."

„Oh, dobre." Taehyung sa v duchu chytil za hlavu. „Už si mi tak povedal predtým."

Mingyu sa nad Taehyungovým výrazom uškrnul a Taehyung sčervenel hanbou.

Keď Mingyu odtiahol ruku, presunul všetku váhu do svojich nôh. „Tak ako sa má Jungkook?"

Taehyung pokrčil nos.

Prečo musel znovu spomenúť Jungkooka? Nechcel si pripomenúť, čo za poníženie si znovu spôsobil.

„Uh, neviem, nie je to tvoj kamarát?"

Mingyu pokrčil plecami. „Už som ho nejaký čas nevidel, pretože je stále s tebou. Ale chápem to, byť vo vzťahu je... časovo náročné."

Taehyung sa takmer zadusil. „Čo?"

„Som naozaj trochu urazený, že nevieš, kto som. Ale myslel som si, že by si si mohol pamätať aspoň svojho priateľa-"

„Woah, spomaľ. Nie je môj priateľ! Čo-prečo si všetci myslíte, že spolu chodíme?! Nechodíme spolu!"

Mingyu vyzeral ohromene. „Počkať, nechodíte?"