Fall Asleep [Vkook; TR] ✔

45.

Taehyung si bol dobre vedomý toho, že sa mu Jungkook pravdepodobne znovu vyhýba, no tentokrát nemohol on sám seba presvedčiť, aby ho hľadal. Potom, čo Mingyuovi konečne dovolil odísť, niekoľko hodín ležal v tráve a len zízal do neba, zatiaľ čo počúval tiché nepretržité zvonenie telefónu a ignoroval všetky Jiminové správy. Vedel, že nemôže byť na svojho kamaráta naštvaný naveky, pretože bolo preňho fyzicky nemožné byť od neho vzdialený dlhšie ako niekoľko dní, no slovami nedokázal opísať, ako bol naštvaný, takže si to bude musieť uňho žehliť dlho, aby sa nad ním zmiloval.

Nemohol uveriť ani pochopiť, ako sa Jiminovi podarilo utajiť pred ním niečo také veľké, no to bezpochyby vysvetľovalo, prečo sa správal tak výstredne, najmä ohľadom Jungkooka. Taehyung sa cítil ako úplný idiot, že si to neuvedomil skôr.

Avšak Taehyung nebol príliš naštvaný za Jiminové klamstvo, pretože poníženie, ktorému čelil pred Jungkookom ho prekonalo. Aj po rozhovore s Mingyuom dobre vedel, že porozprávať sa s Jungkookom je tým najlepším riešením, no stále zvažoval ďalšie možnosti.

Napríklad napísanie listu, aby sa vyhol priamemu stretnutiu.

Ale zmenenie si mena a odchod zo štátu.

Pestoval v sebe nádej, že Jungkook možno na všetko, čo sa stalo, nejakým zázrakom zabudol, keď sa po prepitej noci prebudil, no vedel, že je to nepravdepodobné a doslova nemožné.

Zamýšľanie sa nad tým všetkým nakoniec bolo zbytočné a Taehyunga to takmer okamžite unavilo, takže sa alternatívne pokúsil rozptýliť vyprážaným kuracím mäsom, no potom si uvedomil, že chcel ísť s Jungkookom do novej reštaurácie a vrátil sa k premýšľaniu o ňom. Takže odišiel a pokúsil sa ísť si pozrieť nejaký film; to zlyhalo v momente, kedy vstúpil, pretože mu to pripomenulo všetky časy, kedy tam chodil s Jungkookom a ako mu mladší nadával za to, že objednal príliš maslový popcorn a tajne mu potom z neho ujedal.

Išiel do parku. Neúspech.

Išiel na karaoke. Neúspech.

Dokonca uvažoval o tom, že pôjde znovu na párty. Tento nápad však zamietol, len čo si uvedomil, že nebude cesty späť.

Taehyung sa snažil nebyť skľúčený, no v hlave na seba kričal, že nemá jediné miesto, ktoré by mu nepripomínalo Jungkooka.

Nakoniec sa z toho pocitu viny naštval a rozhodol sa všetko vyriešiť a vrátiť na izbu. Či už to pôjde zle alebo dobre, mohlo ho poraziť z čohokoľvek, pretože bol náchylný na zlyhanie srdca, bilo mu až príliš rýchlo.

Bolo to prvýkrát, čo len stál pred dverami izby, prázdne na ne pozeral, spomienkami sa vracajúc k svojmu prvému dňu, kedy sem dorazil a ako bol nervózny zo stretnutia s Jungkookom, presne tak, ako sa cítil teraz a ako sa veci rýchlo kazili. Po tom všetko úsilí, ktoré vynaložil, ho už viac nechcel nenávidieť.