Fall Asleep [Vkook; TR] ✔

78.

Taehyung si odfrkol a pohľadom sa sústredil na stenu, rozmýšľajúc nad svojou vlastnou hlúposťou. Na ničom inom teraz nezáležalo, pretože pravdepodobne svojho priateľa vystrašil. Taehyung sa hodil späť na posteľ a otočil sa na bruchu, zaboriac si hlavu do vankúša, na čo začal kričať. No vo chvíli, kedy sa nadýchol, pocítil známu Jungkookovú sladkú vôňu.

Otočil sa späť na chrbát, prázdne hľadiac na strop a dovolil strachu, aby ho pohltil.

Prirodzene začal myslieť na oného tmavovlasého chlapca.

To, ako sa Jungkookovi skrčili oči, keď sa usmieval a jeho rozkošné zajačie zuby. Spôsob, akým sa díval na svojich kamarátov, keď si myslel, že ho nikto nevidí. Keď rozprával o tanci, celá tvár sa mu rozžiarila. Spôsob, akým bol súťaživý vždy, keď hrali videohry. Ako povzdychával, keď sa Taehyung hral s jeho vlasmi. Spôsob, akým ho objímal a nežne ho bozkával. A spôsob, akým vedel staršieho naštvať bol tiež vzácny.

Taehyungovi sa skrútil žalúdok, na čo sa znovu pomaly posadil.

„Dopekla," zamrmlal a nad tým uvedomením si prešiel rukou cez vlasy. „Som zamilovaný do Jeon Jungkooka." A priznal to skôr, ako mal šancu to sám zistiť.

Taehyung povedal každú nadávku, ktorú poznal a snažil sa dostať z hrubej prikrývky. Pokúšal sa oslobodiť si ruky bez toho, aby vynaložil na to príliš veľkú silu, no napokon sa mu to podarilo.

Musel vidieť Jungkooka. Hneď teraz.

Vyskočil z postele, trhnúc sebou nad bolesťou, ktorá ho zasiahla, no ani to ho nezastavilo.

Otvoril skriňu a hodil na seba oblečenie, ktoré sa k sebe vôbec nehodilo v dôsledku toho, že si obliekol úplne prvú vec, ktorá mu padla pod ruky a vybehol z dverí skôr, než vykonal rannú hygienu.

Snažil sa nepanikáriť, no to sa zdalo momentálne nemožné. Najmä po tom, čo zostal sám so svojimi myšlienkami a nepriaznivými scenármi.

Bola to Taehyungová vlastnosť, ktorú nikdy nemal veľmi rád, vždy predpokladal v to najhoršie. Aj keď to absolútne nič neznamenalo, no pre neho to znamenalo úplne všetko. Nepomáhalo ani to, že vždy chcel veci zobrať do vlastných rúk. Ak to bolo niečo, čo bránilo jeho spokojnosti, zožieralo ho to zvnútra až do tej doby, kým nebol schopný myslieť na nič iné, než na ten konkrétny problém.

Najmä ak sa ten problém týkal Jeon Jungkooka.

Bežal sem a tam po celom kampuse rýchlejšie, ako si kedykoľvek myslel, že dokáže. Bol na všetkých miestach, ktoré Jungkook často navštevoval, vrátane všetkých miest, na ktorých bol, kde sa stretávali a učili. S malou nádejou dúfal, že tam možno bude, no na každom mieste nebol. Nemohol si pomôcť, no bol vydesený a vždy sa úboho zasmial, keď zatočil za roh alebo prechádzal dverami a modlil sa, že tam Jungkook bude.

Hľadal ho dobré dve hodiny, až kým úplne nevyšlo slnko a nespálilo mu kožu pozdĺž krku a ramien, kde sa stále nachádzali značky z prechádzajúcej noci. No slúžili len ako pripomienka toho, kto mu ich spravil, čo bolo niečo, čo pri hľadaní toho chalana nevyužije.

Taehyung začal strácať nádej. Nemohol hľadať dlhšie, pretože o menej ako hodinu mal tréning a kvôli blížiacemu sa vystúpeniu si nemohol dovoliť zmeškať ho. Snažil sa presvedčiť sám seba, že sa nie je čoho báť.

Koho zaujíma, že povedal Jungkookovi, že ho miluje? Aj Jiminovi povedal, že ho miluje a nič to medzi nimi nezmenilo.

Všetko je v poriadku.

Stále, znovu a znovu sa pokúšal upokojovať, no na všetko zabudol v momente, kedy uvidel mladšieho.

Bol vysoký a nádherný ako obvykle, opieral sa o budovu a Taehyungovi chvíľu trvalo, kým ho rozpoznal; nebol by prekvapený, ak by okolo neho niekoľkokrát prešiel, zatiaľ čo pobehoval okolo celého kampusu.

Jungkook mal na sebe čiernu baseballovú čiapku, ktorá mu zakrývala polovicu tváre a bol k Taehyungovi otočený chrbtom, opierajúc sa o stenu, zatiaľ čo sa rozprával s dievčaťom, v ktorom Taehyung rozpoznal dievča z obchodu so sushi, kde s Jungkookom bol.

Taehyung zadržal dych, nečakal, že Jungkooka nájde takto znenazdajky. Srdce mu rýchlo bilo a zovrel dlane v päsť, premýšľal, či má odísť alebo prerušiť ich konverzáciu. Samozrejme, že to muselo byť dôležité, inak by Jungkook jeho správu neignoroval a už sa presvedčil o tom, že sa nemá čoho báť.

Povzdychol si a chystal sa odísť, keď sa dievča z ničoho nič zasmialo a zamávalo mu. Odišlo skôr, než mal možnosť odísť Taehyung. Jungkook sa odstrčil od steny a otočil sa, uvidiac pred sebou stuhnutého staršieho chlapca.

Jungkook zažmurkal. V tvári mal svoj prirodzený vyrovnaný výraz a Taehyung takmer zabudol na to, aké bolo frustrujúce nevedieť, čo si Jungkook myslí.

Starší začal panikáriť. Telo akoby mu zasiahli elektrické šoky, ktoré mu hovorili, aby utiekol a vysporiadal sa s následkami neskôr, keď nebude po tom sexe taký precitlivený. Začali sa mu potiť dlane a zrýchlil sa mu tep, hneď ako k nemu Jungkook pristúpil, ruky mal vo vreckách a tvár skrytú pod čiapkou.

Hneď ako bol dosť blízko na to, aby Taehyung videl jeho tvár, srdce sa mu rozbúchalo ešte viac.

Bolo jasné, že mladší v noci neprižmúril oko, pretože pod očami mal tmavé kruhy a tvár so zdravou farbou, ktorú Taehyung tak miloval, mal bledú. Bolo to tak dávno, čo ho takto starší naposledy videl, že zabudol, že môže vyzerať aj takto. Bol naivný, keď si myslel, že sa to už nestane.

Jungkook sa k nemu nenačiahol ako obvykle. Jeho ruky stále spočívali vo vreckách a Taehyungovi sa pery skrútili sklamaním.

Jungkook skĺzol pohľadom k jeho oblečeniu, k jasnočervenej košele a žltým nohaviciam, takže tak trochu vyzeral ako McDonald's logo.

„Prečo si oblečený takto?"

Taehyungovi sa zúžili zreničky.

Prvá vec, ktorú Jungkook po ich sexe spravil bolo, že mu skritizoval oblečenie?

„Pretože môžem."

Jungkook ho aj naďalej sledoval a pomaly prikývol. Stuhol, než zažmurkal a pozrel sa do Taehyungovej tváre. „Ako sa cítiš?"

Taehyung si od úľavy vydýchol; bol si istý, že mladší bude predstierať, že sa včera v noci nič nestalo. Ak by to Jungkook urobil, nevedel, čo by robil.

„Ubolene, ale fajn."

Jungkook znovu prikývol, pohľadom skúmal jeho tvár, vyzeral zamyslene a Taehyung nepríjemne prešľapoval z nohy na nohu a hral sa s prstami. Boli od seba vzdialení iba niekoľko metrov, no nikdy sa mu necítil vzdialenejší; chcel byť znovu v náručí svojho priateľa.

Taehyung sa zhlboka nadýchol a prehltol svoju hrdosť. „Ignoroval si moju správu."

„Prepáč," povedal prosto Jungkook. „Chcel som na ňu odpovedať neskôr."

©dranny [ao3]
All rights reserved

A/N

:)))))

Ako krásne sa nám tu zhoršuje vkook vzťah :)))