24.

1.6K 178 3
                                    

Jungkook znovu zamrkal, pomaly si uvedomiac

Ups! Tento obrázek porušuje naše pokyny k obsahu. Před publikováním ho, prosím, buď odstraň, nebo nahraď jiným.

Jungkook znovu zamrkal, pomaly si uvedomiac. To vysvetľovalo, prečo na zemi neboli žiadne zvratky alebo ako bol prezlečený a celý čistý. Ani na sekundu nepomyslel, že by to bolo vďaka Taehyungovi. Zamračil sa, sústredene premýšľal o akejkoľvek spomienke, no všetko mal úplne čierne.

„Oh."

Jimin nedôverčivo zdvihol obočie. „To je všetko, čo povieš?"

Jungkook presunul svoju váhu z nohy na nohu. Nevedel, čo si má myslieť alebo ako sa má cítiť. Myseľ mal úplne prázdnu a srdce mu zovieralo vinou. „Čo chceš, aby som ti povedal?" zamrmlal.

„Mne nič," odpovedal Jimin. „Ale Taehyungovi."

Jungkookovi sa skrútila tvár. „Nemám mu čo povedať."

„Oh, ale áno, máš!" zvolal Jimin. „Ospravedlníš sa mu za to, že si mu zo života robil peklo."

„Dobre, myslím, že teraz si trochu dramatický..."

„Budeš k Taehyungovi milý do doby, kým poňho neprídem, budete najlepší kamaráti, inak prisahám, že ti znovu všetko vymažem s notebooku."

Jungkook sa vzpriamil a v očiach sa mu mihlo prekvapenie. „Vyzdvihnúť ho?" ignoroval tú poslednú časť; potom, čo to Jimin urobil prvýkrát, už si stihol do notebooku všetko zalohovať.

„Taehyung sa dnes vracia k nám." Jungkook vytreštil oči. „Ale predtým, než budeš príliš natešený, berieme ho späť až v noci, takže dovtedy musíš spraviť to, čo som ti povedal, chápeš?"

„Snažil som sa Yoongiho celý týždeň presvedčiť, aby si ho vzal späť!" zamračil sa Jungkook. „Čo zmenilo jeho názor?"

Jimin pokrčil nos. „Na rozdiel od niektorých ľudí sa Taehyung nechce vrátiť kvôli sebe, chce sa vrátiť kvôli tebe a okrem toho, čoskoro má koncert."

„Vieš, že keď povieš 'niektorí ľudia' neznamená, že neviem, že hovoríš o mne."

Jimin ho ignoroval. „Taehyung nemôže tiež zaspať, vieš?"

Jungkook pokrčil ramenami bez toho, aby sa naňho pozrel. „Áno, spomenul niečo o tom, že nie je schopný zaspať, keď je ktokoľvek preč."

„A to ťa nenúti cítiť sa zle?"

Ak by mal byť úprimný, cítil s avinný až do toho bodu, že bol spánok preňho eštte ťažší. Kedykoľvek bol v noci preč, zvyčajne bol v praktickej miestnosti, v ktorej 'spal' (ak sa pozeranie do stropu, považuje za spanie), podvedome sa pýtajúc, čí chlapec dobre spí a uvažoval o tom, že sa vráti, keďže nemohol zaspať, no jeho tvrdohlavá a detinská stránka ho od toho odradila, pretože ak nemôže spať on, potom by nemal ani Taehyung. Teraz, keď pred ním stál Jimin a kričal naňho, uvedomil si, aký sebecký bol, najmä preto, že sa Taehyung oňho tak bál a kameň jeho viny na srdci ešte rástol.

„Ani nie," zaklamal.

Jiminova tvár sklesla a pery sa mu sformovali do rovnej linky. „Jungkook, radšej sa v sekunde otoč a pros o odpustenie, než ťa skutočne zabijem."

„Ja naozaj–"

Vlastne ťa naozaj zabijem," zopakoval pomaly a v očiach sa mu zaiskrilo.

Jungkook prehltol. Ak chcel byť starší strašidelný, dokázal byť skutočne strašidelný. Niet divu, že mu Yoongi tak prepadol.

„Dobre," vzdal sa, „ale až keď si zabehám."

Jiminovi sa zúžili oči. „Nie, teraz."

„Spí, hyung," povzdychol si a rukou si prešiel po tvári. Zúfalo si potreboval zabehať, aby sa upokojil. „Len čo si zabehám, už bude pravdepodobne hore. Urobím to potom."

Jimin si zahryzol do pery, hlboko sa zamyslel a pripomenul Jungkookovi, že to robil aj Taehyung, keď mu robil zo života peklo. Odvrátil zrak a prehltol.

„Fajn, ale len preto, že si ma nazval hyung," odpovedal napokon Jimin a Jungkook odolal nutkaniu pretočiť očami. „Ale musíš sa s ním porozprávať skôr, než poňho prídem."

Tentokrát Jungkook skutočne pretočil očami. „Povedal som, že to urobím. Maj vo mňa dôveru."

„Dobre." Jimin stále vyzeral skepticky. „O ôsmej mu prídem pomôcť s vecami. Skontrolujem, či si to spravil alebo nie, takže si nemysli, že sa z toho vyvlečieš!"

„Už som povedal, že dobre" Chceš, aby som podpísal zmluvu alebo niečo podobné?"

„Vlastne áno, to by bolo perfektné–"

Jimin, jednoducho choď cvičiť," prerušil ho Jungkook.

„Dobre, dobre, teraz odchádzam." Jimin sa naňho naposledy pozrel, než sa rozišiel chodbou.

Jungkook si nahlas vydýchol a rukami si pretrel tvár. Kto by bol vedel, že sa jeho bolesť hlavy môže ešte tak veľmi zhoršiť?

Ešte ani nezačal behať a už premýšľal, ako sa má ospravedlniť, najmä osobe s veľkými očami a nechutným úsmevom ako je Taehyung.

Rozhodol sa, že dnes si zabehne o pár kilometrov viac.



















©dranny [ao3]
All rights reserved

Fall Asleep  [Vkook; TR] ✔Kde žijí příběhy. Začni objevovat