Fall Asleep [Vkook; TR] ✔

89.

Staršieho ruka automaticky stuhla a jeho zovretie okolo slúchadiel sa uvoľnilo, až kým mu z rúk nespadli. Videl, ako ho mladší sleduje.

Taehyung naňho iba s prekvapene otvorenými ústami civel, oči mal rozšírené a všetky myšlienky mu úplne vypadli z hlavy. „Čo?"

Jungkook okamžite neodpovedal, zdržiaval si pokojný výraz, zatiaľ čo ho skúmavo sledoval. Chytil medzi prsty slúchadko a vtedy Taehyung vzhliadol, všimnúc si v jeho pohľade zmätenie.

Mladší sa načiahol a strčil mu slúchadko do ucha, chvíľu ruku držal vo vzduchu, než mu ňou jemne zastrčil vlasy za ucho.

„Milujem ťa," zopakoval a Taehyung bol prekvapený tým, ako pokojne znel. „Ale mal som strach to priznať, pretože som bol skurvený zbabelec."

Taehyung zadržal dych a aj napriek hudbe, ktorá sa mu ozývala v ušiach, sa stratil v plynulosti Jungkookovho hlasu.

„Tak prečo..." Taehyung nedokázal tú vetu dokončiť, na hrudi cítil ťažobu, no zdalo sa, že Jungkook pochopil to, čo sa chystal povedať.

„Keď si mi povedal, že ma miluješ, cítil som sa naozaj... dobre. Neviem, ako to opísať," priložil si ruku k hrudi a potľapkal sa po nej. „Cítil som sa uvoľnene a uvedomil som si, čo ľudia myslia tým, keď povedia, že im spadol kameň zo srdca. Bolo to naozaj uvoľňujúce a uh... dobré," zopakoval.

Taehyung sa cítil, akoby sa díval na dieťa, ktoré sa pokúša prvýkrát hovoriť. Jungkook sa zakoktával a snažil sa vyjadriť svoje emócie, no starší jeho slová pochopiť nedokázal, pretože boli také chaotické, že sa nezmohol len na nič iné, než zízanie.

„Najprv som nevedel, čo to je," priznal Jungkook. „Ale prvýkrát som sa toho nebál a myslel som si, že je to v poriadku."

Taehyung sa zmätene zamračil. Celý čas si myslel, že sa Jungkook takto správa, pretože mu povedal, že ho miluje. Všetky veci sa mu začali spájať.

„Ale potom som si spomenul, čo si povedal predtým," povzdychol si Jungkook.

Taehyungovo zamračenie sa ešte prehĺbilo a Jungkook sa naňho súcitne usmial, len čo si bol istý, že nevie, čo myslí.

„To, že ti budem chýbať."

Taehyungovi šklblo obočie a zamračenie sa mu z tváre pomaly vyparovalo. Matne si spomínal na to, čo sa v tú noc stalo, pamätal si, že to povedal, no nechápal tomu, prečo to povedal.

„Nevedel som, čo si tým myslel, ale zrazu som sa necítil dobre."

Taehyung pokrútil hlavou. Stále to nechápal. „Čo? Prečo? Ja -"

„Povedal si, že ti budem chýbať, keď tu už nebudem," prerušil ho Jungkook. „A nevedel som, čo to znamená, ale bolo to všetko, na čo som vtedy mohol myslieť. Ako tu už nebudem a ako veľmi ti budem chýbať, akoby mi tikal čas a čoskoro by som tu nemal byť vôbec."

Taehyung otvoril ústa, no nič mu z nich nevyšlo, takže Jungkook pokračoval. „Neviem, vyzeralo to, akoby koniec existoval skôr, ako sa mohol stať, takže keď si mi povedal, že si ma miluješ, bolo to mätúce, pretože som sa cítil dobre, ale aj... smutne."

Taehyung o tom tak vôbec nepremýšľal a netušil, že Jungkook vôbec k takému záveru prišiel, no cítil sa za to naozaj previnilo. Nikdy si nemyslel, že slová, ktoré mali vyjadrovať lásku, môžu znamenať aj niečo úplné iné.

„Možno som bol len paranoidný, pravdepodobne, ale vyzeralo to, akoby si bol úplne v inom svete ako ja a že som jediný, ktorý chcel, aby tá chvíľa trvala o niečo dlhšie, čo ma kurevsky vystrašilo. Neviem, kedy som sa stal takým priľnavým. Chcel som ti tiež povedať, že ťa milujem, ale cítil som sa zle. Chcel som si ťa od seba držať ďalej. Máš veľký potenciál a nechcel som, aby si nič z toho ľutoval," Jungkook sa odmlčal, aby sa zhlboka nadýchol, než bude schopný pokračovať. „Nenávidel som, aký dobrý pocit bol, keď si mi povedal, že ma miluješ, pretože mi to dlho nikto nepovedal; dokonca ani nikto z mojich kamarátov. Povedal som im, aby mi to nikdy nepovedali, pretože som sa bál. Bál som sa niekoho milovať, pretože by neexistovala záruka, že neodídu a ja zase nezostanem sám."

Taehyungovi na Jungkookovými slovami zovrelo hrdlo. Nedokázal vysloviť ani jedno slovo, aj keď v mysli mal toľko toho, čo by chcel povedať.

„Ale myslel som si, že by som chcel byť s tebou. Viem, že som sa správal divne a vedel som, že to vieš aj ty," povzdychol si a frustrovane si rukou prečesal vlasy. Všetko, čo Taehyung dokázal robiť, bolo stále ho sledovať. „Nechcel som sa ti vzdialiť, len som nechcel, aby sme spoločný čas trávili tým, že ty sa budeš o mňa báť a nepodáš potom na predstavení dobrý výkon."

Taehyung mu chcel povedať, že to všetko kompletne zle pochopil, no slová mu akoby uviazli v krku.

„A potom si povedal, že tu už po promócií nebudeš, aby si mi pomáhal," pokračoval Jungkook so zatvorenými očami. „A ja som si myslel, že to všetko jedného dňa naozaj skončí. Maturita tu bude hneď a čoskoro budeme na to všetko len spomínať."

Taehyung zúfalo pokrútil hlavou a cítil, ako ho začínajú páliť oči a hrudka v krku sa len zväčšuje. „Jungkook, nemyslel som to takto. Ja -" slová mu zmizli na jazyku a celý sa rozochvel.

Jungkook si vzal do rúk jeho tvár a zlomene sa naňho pozrel. „Bol som zaslepený bolesťou, že si ma opustil tak, ako to urobili všetci ostatný. Povedal som ti to, čo som ti povedal, ale dovoľ mi, aby som ti teraz povedal, Kim Taehyung, že nič ma nemôže ospravedlniť od toho, čo so ti povedal. Ale obdivujem ťa všetkými spôsobmi, ktorými je možné obdivovať. Máš k hudbe vášeň a ani sekundu som nepochyboval o tom, že dnešný večer zvládneš úžasne."

Taehyung bol úplne bez slov, keď mu po tvári znovu začali stekať slzy.

©dranny [ao3]
All rights reserved

A/N
Viem, že som písala, že kapitolka bude niekedy uprostred týždňa, ale na zajtra som sa nemala čo učiť, takže som si našla čas 🥰❤

Luv y soo much ❤😍