Fall Asleep [Vkook; TR] ✔

27.

Taehyung pomaly prikývol a nevedel, čo má povedať. Už predtým počul o spánkovej apnei, kde človek opakovane prestal dýchať, ale nikdy sa nestretol s nikým, kto by to zažil alebo bol tým ovplyvnený.

Jungkook sa viditeľne chvel a Taehyungovi zovrelo srdce. „Keď zaspíš, si tak zraniteľný a nemôžeš s tým nič urobiť. Si v tom tranze, kedy nemáš kontrolu nad svojím vlastným telom," povedal pomaly a pokúsil sa vybalansovať svoj hlas. „Nedesí ťa to?"

Jeho hlas bol stále tichší a vyzeral pri tom tak mlado; oči mal doširoka otvorené a opatrné, čím odhalil všetky svoje obavy a zraniteľné miesta. Nikdy by neočakával, že Jungkook bude mať také starosti.

„Nikdy som o tom nepremýšľal," povedal Taehyung jemne.

Jungkook sa prázdne zasmial. „Želal by som si, aby som to urobil tak aj ja."

Taehyung zmätene naklonil hlavu.

„Nepremýšľaj nad tým."

Taehyung mu chcel povedať, že rozumie tomu, ako sa cíti. Existovalo toľko bezsenných nocí, kedy si želal, aby jeho myseľ prestala pracovať, no to nedokázala, pretože aj keď bol v tom aspekte podobný, netušil, ako sa Jungkook cítil, keď stratil niekoho blízkeho počas niečoho tak potrebného ako je spánok. No tiež nemohol zostať pokojný a nič nerobiť, nie vtedy, keď chlapec vyzeral, že má v sebe tak veľa smútku. Trhalo mu srdce, len keď počúval jeho bolesť a nevedel si predstaviť, ako sa cítil.

Potreboval Jungkooka nejakým spôsobom utíšiť, takže sa bez toho, aby premýšľal, natiahol a chystal sa prečesať mu prstami vlasy tak, ako bol o to požiadaný minulú noc.

No Jungkook bol rýchlejší a jeho ruka ešte rýchlejšia, všimol si ten pohyb, popadol Taehyungovo zápästie a zastavil ho v tom, aby sa ho dotkol. „Čo to robíš?" spýtal sa s podozrením v pohľade.

Taehyung niekoľkokrát zažmurkal a potom sa strachom zachvel, teplo sa mu nahrnulo do tváre. „Uh, chcel som sa hrať s tvojimi vlasmi." Jungkook zdvihol obočie, takže Taehyung ďalej vysvetlil: „Keď si bol opitý, prinútil si ma hrať sa s tvojimi vlasmi a pomohlo to."

Jungkook len naňho zízal, tvár mal nečitateľnú a Taehyung chcel utiecť a schovať sa. Prečo musel všetko zničiť tým, že bol znovu vystrašený?

„Myslel som, že to spravím, aby som ťa upokojil," zamrmlal Taehyung.

„Ale si chorý."

„Nie som!" zopakoval Taehyung. „Naozaj nie, prisahám! Jem veľa rýb."

Jungkook sa naňho čudne pozrel a potom k Taehyungovmu prekvapeniu povolil stisk a bez ďalšieho slova spustil svoju ruku do lona, nechajúc Taehyungovú ruku vznášať sa vo vzduchu.

Nehýbal sa, nebol si istý, či je to povolenie. Po chvíli silného ticha pomaly prisunul ruku bližšie, dajúc Jungkookovi príležitosť zastaviť ho, ak chce. Keď sa Jungkook nepohol, jemne mu prstami prešiel po vlasoch a mladší vytreštil oči.