Fall Asleep [Vkook; TR] ✔

31.

Taehyung napokon zostal po vyučovaní v škole omnoho dlhšie, ako plánoval. V dôsledku nadchádzajúceho koncertu nebolo neobvyklé, že po niekoľkých hodinách zostal, aby trénoval, až kým nebude mať pocit, že je jeho vystúpenie uspokojivé. Najmä v tento deň mal problémy. Všetky tóny sa mu plietli. Celkovo to znelo chaoticky a Taehyung presne vedel prečo; bolo to preto, že jeho myseľ bola zaneprázdnená a zatiaľ čo by sa mal sústrediť na tóny, jediné na čo dokázal myslieť bolo, čo má prísť v noci. Len táto myšlienka stačila na to, aby mu zvlhli ruky a sťažil dych.

Hneď ako obloha potemnela, cítil sa, akoby mal omdlieť a pľúca mal ako v jednom ohni, stále nebol pokojný. No pocit kovu proti jeho opuchnutým a znecitliveným perám bol dostatočný na to, aby chcel hodiť svoj hudobný nástroj o stenu a tak vedel, že prekročil svoj limit, pretože považoval svoj saxofón za svoje baby, a tak sa rozhodol pre dnešok skončiť a vyraziť do svojej izby.

Potom, čo si slávnostne zbalil svoje veci a vykročil so sklonenou hlavou smerom k svojej izbe, prezeral si v mobile všetky hovory a správy, ktoré mu počas tréningu prišli, aby predišiel ďalšiemu rozptyľovaniu.

Niekoľko z nich bolo od jeho obávajúcich sa rodičov a súrodencov, pripomenul si, že im bude musieť neskôr zavolať, niektoré boli od jeho spolužiakov a väčšina (osemdesiat percent z nich) pochádzala od Jimina.

Odfrkol si nad tým spamom a rozklikol správy, rýchlo si ich prezrúc.

Od: Soulmate♥

Čo sa stalo?
povedz mi všetko
VŠETKO
pls
aspoň mi povedz, čo povedal
Ste stále spolubývajúci?
ak ste sa znovu pohádali, oboch vás zabijem >:(
Pls odpovedz
Zomieram
Zvedavosťou
Žiješ?
Ak si zomrel, zabijem ťa
fajn
Tak sa idem spýtať kookieho!

Medzi nasledujúcimi správami bola pauza.

Od: Soulmate♥

EG';SEKHS,SK, BK;; BK'; AKE; B ;;;;;;;;;
VEDEL SOM, ŽE TO BUDE VŠETKO FUNGOVAŤ
HOVORIL SOM TI TO
POTOM MI VŠETKO POVEDZ!!!!!!!!!!!!!1!!!!!!!!!!1

Keď to Taehyung dočítal, potláčal smiech, no ten pocit úzkosti prichádzal znovu.

Obával sa, či je Jungkook už doma, pretože bolo neskoro, no rovnako ako všetci ostatní okrem Taehyunga mali aj spoločenský život, takže o tom pochyboval.

Hneď ako dorazil na koľaj, nahlas si povzdychol a vytiahol kľúč. Všetko, čo chcel urobiť bolo, ľahnúť si do postele a obklopiť sa lupienkami, zatiaľ čo by uvažoval o svojom živote a snoch (nikdy sa nedokázal vyrovnať so zlyhaním).

Pomaly odomkol dvere a pretlačil sa dnu, natiahnuc si všetky končatiny.

Hneď ako Taehyung vošiel do izby, musel prudko zastaviť, aby zabránil tomu, že narazí do Jungkooka, ktorý sa práve chystal odísť. Takmer mal z čistého zvyku nutkanie vybehnúť z miestnosti, keď uvidel druhého chlapca. Po počiatočnom šoku si všimol Jungkookovo pôsobivé oblečenie.

Bol celý v čiernom; čierne roztrhané, úzke džínsy, ktoré mu zvýrazňovali stehná a čierna košeľa, ktorú mal až nebezpečne veľmi rozopnutú, odhaľovala časť jeho kľúčnych kostí, na očiach mal očné tiene, takže jeho oči nabrali tmavší a intenzívnejší vzhľad a jeho obvykle neupravené vlasy mal nagelované, zatiaľ čo ofinu mal zľahka strapatú. Taehyung nemusel vedieť veľa o móde, aby vedel, že niekto vyzerá dobre.

„Si späť," povedal Jungkook a Taehyung sa navrátil späť do reality. V tvári mal výraz prekvapenia.

Taehyung sa nepohodlne pomrvil a cítil, ako sa horúčava z jeho tváre, našťastie, vytratila.

„Áno, práve som sa vrátil z praxe."

Jungkook zdvihol obočie. „Nezačal si s tréningom asi pred ôsmimi hodinami?"

Taehyung našpúlil ústa a slávnostne prikývol.

Jungkookovi sa zúžili oči pri pohľade na Taehyungové opuchnuté, červené pery a ten si do nich nevedome zahryzol.

„To je preto, že som hral príliš dlho," vysvetlil Taehyung. Aj keď Jungkook nič nepovedal, Taehyung stále nechcel, aby mu napadla mylná predstava.

Zdalo sa, že sa ho chce Jungkook spýtať na viac, no mlčal a sledoval staršieho, ako sa zahanbene hmýri.

„Ideš niekam?" spýtal sa Taehyung, prerušiac ticho ako prvý.

„Na párty."

Taehyung vydal 'ah' a nebol prekvapený, že to dieťa malo skutočne nejaký spoločenský život. „Uvidíme sa neskôr teda," zamrmlal, oči mal napoly zatvorené a keď sa ho pokúsil obísť, Jungkook ho zablokoval.

Znovu musel prudko zastaviť, aby doňho nenarazil a rýchlo otvoril oči dokorán. Pery sa mu skrútili do zamračenia. Škaredý gauč teraz vyzeral veľmi pohodlne a Jungkook bol jediná vec, ktorá mu bránila v tom, aby sa na ňu zvalil.

„Chceš ísť do postele?" spýtal sa Jungkook.

„Nie, až kým sa nevrátiš," odpovedal úprimne Taehyung bez premýšľania a potom sa skrčil, keď si uvedomil, ako to znelo. „Ale neboj sa!" rýchlo ho upokojoval. „Pravdepodobne zavolám Jiminovi, aby ma prišiel potešiť alebo možno pôjdem von." Aj keď nemal spoločenský život, Jungkook to vedieť nemusel.

Jungkook sa naňho pozrel. „Vyzeráš unavene."

Nie len náladovo a vzhľadovo, ale aj napriek tomu, že včera v noci spal, bol dosť unavený. Trénovať celý deň ho skutočne dokázalo obrať o všetku energiu, no posledná vec, ktorú chcel, boli nepríjemnosti. Mal tu byť, aby pomohol Jungkookovi, nie naopak, pokrútil hlavou a upokojujúco sa usmial.

„To je v poriadku, naozaj! Choď sa zabaviť."

Jungkook stále vyzeral neisto a ak by mal byť Taehyung úplne úprimný, bol by rád, ak by mal aspoň na noc spoločnosť, najmä keď sa cítil tak unavene, no nebol si istý, či chce, aby bol práve Jungkook tou spoločnosťou.

„Tak teda von nejdem. Idem si teda ľahnúť. Odpočinku nikdy nie je dosť!" ubezpečil ho Taehyung.

Jungkook nejakú chvíľu nemo stál, vytrhnúc sa zo svojich myšlienok a potom si povzdychol, vyzul si topánky a vošiel hlbšie do miestnosti.

Taehyung prekvapene stuhol, potom ako ho mladší nasledoval do miestnosti. „Povedal som, že je to v poriadku, Jungkook, nemal by si si nechať kvôli mne ujsť zábavu."

Jungkook si odfrkol. „Nelichoť si. Naozaj som tam nechcel ísť. Išiel som len preto, že môj kamarát bo otravný a myslím si, že by som sa nerád zaoberal ďalšou kocovinou."

„Počkaj, takže ideš už spať?" spýtal sa nervózne. Dúfal, že to čo najviac oddiali, aj keď to znamenalo, že príde o spánok.

Jungkook pokrčil plecami. „Áno, prečo nie."

„Ale nie si ešte unavený."

Jungkook sa naňho pozrel. „Vždy som unavený."

Dopekla s tým.

„Ale bude škoda toho gélu na vlasy."

Kútiky úst sa mu trochu zdvihli dohora. „Som si istý, že to je tiež v poriadku."

©dranny [ao3]
All rights reserved