Fall Asleep [Vkook; TR] ✔

32.

Taehyung trval na tom, aby sa Jungkook osprchoval ako prvý, pretože vynaložil všetko úsilie, aby vyzeral pekne a Jungkook ho k jeho prekvapeniu nechal bez toho, aby sa s ním priveľa hádal.

Bolo to trápne, pretože sa spolu často nerozprávali, s výnimkou pár hádok o úplných drobnostiach, ako bolo hádzanie oblečenia na podlahu a upratovanie. Taehyung vedel, že Jungkook nie je zvyknutý na celú tú vec so spolubývajúcim a že jeho osobnosť je mu prirodzene vzdialenejšia; bolo to však únosnejšie, ako pôvodne predpokladal, aspoň nebolo ticho také dusivé ako obvykle a ani po jednej hádke ho nevykopol z izby.

A teraz Taehyung sedel na samom okraji postele, polovica zadku mu visela nad podlahou a kolená mal pritiahnuté k hrudi, snažiac sa neprejaviť svoje nepohodlie, zatiaľ čo zízal na Jungkooka, ktorý stál vedľa postele a uterákom si utieral vlasy. Ak by sa Taehyung pohol čo i len o jeden centimeter, spadol by z postele, no stále sa cítil byť k nemu blízko, a keď si Jungkook sadol na posteľ a hodil uterák na zem, Taehyung sa musel prinútiť, aby to nevzdal, nezdvihol sa a neodišiel preč.

Jungkook si niečo pozeral na mobile, chrbtom sa otočil k Taehyungovi a ten sa chvíľu duševne pripravoval.

Nevedel presne, čo má robiť. Všetko, čo urobil noc predtým bolo, že sa hral s jeho vlasmi, no zdalo sa mu to príliš jednoduché a nevedel, či by mal počkať, kým ho Jungkook nepožiada, aby niečo urobil alebo či by mal prevziať iniciatívu on sám, pretože mladší jasne nenávidel robiť prvý krok.

No Taehyung zostal úplne bez akéhokoľvek činu, príliš sa bál opýtať, zatiaľ čo zízal na Jungkookov chrbát. Potom Jungkook naraz odhodil telefón nabok a otočil sa, takže boli oproti sebe rovnako ako predchádzajúcu noc.

Taehyung sa chcel inštinktívne odtiahnuť, no našťastie tak nemohol spraviť, pretože by spadol na zem a Jungkook by ho nikdy nenechal spadnúť.

„Uhm..." odkašľal si Jungkook a pokúsil sa pozerať inam, než na Taehyunga. „Takže môžeš–"

Odmlčal sa, mal ťažkosti s hľadaním slov, no Taehyung vedel, čo tým myslí.

Na chvíľu od šoku nehýbal, premohol ho dusivý stres a on už viac nedokázal dýchať.

Vedel, že to bolo pravdepodobne viac trápne pre Jungkooka ako preňho, a tak sa snažil utlmiť stres alebo ho aspoň ignorovať a pomaly sa natiahol, prstami jemne odhrnúc Jungkookovi vlhké vlasy z očí. Rovnako ako predtým, aj Jungkook šokovane zažmurkal, keď mu Taehyung jemne prstami prečesával vlasy a spokojne vydýchol.

Taehyung mal trochu nádeje, no nedokázal zaspať. Až keď Jungkook zaspí, bude vedieť, že uspel.

Ticho pomaly skĺzlo do znesiteľnejšieho stavu. Po niekoľkých minútach sa Taehyung prisunul bližšie, takže už nepadal z postele a preskúmaval Jungkookovú tvár, počítajúc každú jeho dlhú mihalnicu a zabíjajúc čas, až kým nevedel, že úplne zaspal.