Fall Asleep [Vkook; TR] ✔

72.

Taehyung zvedavo zdvihol obočie, no Jungkook sa jeho pohľadu vyhýbal a dal mu z hlavy preč klobúk. „Len som premýšľal, ako sa cítiš, že toto všetko je pre teba."

Taehyung sa srdečne zasmial, unavene si povzdychnúc a nakloniac sa späť k Jungkookovi. „Ohromene."

Jungkook odhodil klobúk na stôl, súcitne sa naňho pozrel a poobzeral sa vôkol celej miestnosti. „Poďme dozadu. Je tam trochu menej ľudí."

Yoongi si odfrkol a napokon sa na nich pozrel.

„Budeš sa vyhýbať ľuďom, ktorí prišli kvôli tebe?"

„Ani väčšinu z nich nepoznám," povedal Taehyung.

Yoongi sa odmlčal a potom pokrčil plecami. „Tak potom je to fér."

Jungkook ho začal ťahať preč, krátko sa na Yoongiho pozrúc, keď Taehyunga stiahol späť a prinútil ich oboch zastaviť. Jungkook sa naňho zmätene pozrel a otočil sa, pozrúc sa na svojho najlepšieho kamaráta.

„Priveď ho späť bezpečne, dobre?"

„Nie, vyhodím ho na skládke a odídem."

Taehyungovi sa zúžili oči.

Myslel si, že vie, odkiaľ pochádzal Jungkookov humor.

Jungkook sa rozosmial a odtiahol Taehyunga skôr, než mohol spraviť niečo veľmi hlúpe.

„Pripomeň mi, prečo som Jiminovi dovolil chodiť s tým chalanom."

Jungkook si odfrkol a zatiahol Taehyunga k prázdnemu stolu, kde si sadli vedľa seba.

Mladší mal pravdu. Bolo to tu v podstate tichšie, pretože všetci sa zhromažďovali v centre reštaurácie, socializovali sa a tancovali.

Až teraz si Taehyung uvedomil, aké veľké toto miesto bolo, dosť veľké na to, aby sa sem zmestilo viac ako sto ľudí a Taehyung si pripomenul, že musí poďakovať osobe, ktorá prenajala celé toto miesto.

„Pretože nemáš právo hovoriť Jiminovi, s kým môže a nemôže chodiť."

„To nie je pravda," povedal Taehyung, snažiac sa udržať si poker face. „Je to súčasť kamarátskych rád. Ak si navzájom neschválime chalanov, sme povinní ich odkopnúť."

„Oh, naozaj?" Jungkook zdvihol obočie a pomaly sa nakláňal, zatiaľ čo sa mu na perách roztiahol úškrn. „Takže, ak Jimin povedal, že so mnou nesúhlasí, odkopol by si ma?"

Taehyung sa nevinne usmial. „Áno, takže by si mal byť k nemu milý."

Jungkook sa naňho odvážne pozrel a naklonil sa po bozk.

No, samozrejme, rovnako ako inokedy, museli byť prerušený.

„Hej, Taehyung!"

Taehyung sa odtiahol a Jungkook zastonal, znovu sa oprúc o stoličku. Ani sa neopovážil zakryť svoje znechutenie, keď uvidel Minjaeho, ktorý sa k nim rútil s obrovským úsmevom na tvári a s pivom v ruke.