Fall Asleep [Vkook; TR] ✔

69.

Taehyung pretočil očami a otočil sa, ruky mu spočívali na páse, zatiaľ čo sa pozeral na Jungkooka sediaceho na deke, ako vyťahoval z piknikového koša niečo zabalené vo fólii.

Taehyung pretočil očami a po štvornožky sa priplazil k deke. Jeho nadšenie bolo nahradené zaškvrčaním v žalúdku.

„Čo je v jedálnom lístku, pán šéfkuchár?"

Jungkook si upravil čapicu, než rozbalil fóliu. „Iba tie najkvalitnejšie morčacie sendviče a čerstvé ovocie ukradnuté s Jin-hyungovej chladničky."

„Ah, delikatesa!" zvolal Taehyung dramaticky.

Jungkook k nemu nevzhliadol, no na perách mu pohrával úsmev, na čo podal Taehyungovi sendvič.

Taehyung si ho vďačne vzal a odbalil fóliu. Pri pohľade naň si musel zahryznúť do jazyka, aby sa nerozosmial. Šalát a omáčka z neho trčali a bol tam taký veľký kus mäsa, že bol takmer väčší ako samotný sendvič, no bolo to roztomilé.

Bez váhania sa doňho zahryzol a spokojne zastonal.

„Mám otázku," povedal Jungkook, keď si odhryzol tiež a Taehyung prikývol, aby pokračoval.

„Kedy je to tvoje predstavenie?"

Taehyung zalapal po dychu, ústa mal plné jedla a tak veľmi sa nadýchol, že sa ním takmer zadusil. Odpovedal až potom, čo sa rozkašľal.

Jungkook mu bez toho, aby bol nejako prekvapený, podal fľašu s vodou.

Taehyung si rýchlo odpil, nadýchol sa a so sústom jedla vodu prehltol.

Potreboval minútu na to, aby pochytil dych a tvár sa mu sfarbila do normálnej farby. Jungkook trpezlivo čakal a mlčky jedol.

Taehyung zo seba s menším odkašľaním dostal niekoľko slov. „Ježiš, nehovoril som ti to?"

Jungkook pokrútil hlavou, tvár sa mu skrútila pobavením a znovu si odhryzol.

„Oh, prepáč," vydýchol Taehyung, odfúknuc si z očí ofinu. „Je dvadsiateho mája."

Jungkook stuhol práve vo chvíli, kedy sa chystal si znovu odhryznúť. Jeho správanie sa v priebehu niekoľkých sekúnd úplne zmenilo. Telo mu stuhlo, pohľad mu stvrdol a Taehyung by prisahal, že zosmutnel. Hneď ako prehltol, všetka krv sa mu viditeľne nahrnula do tváre a tvár mu zbledla až takmer zozelenela. Odložil sendvič a ruky si schoval do lona, snažiac sa zamaskovať svoje chvejúce sa prsty.

Taehyung si to okamžite všimol a tiež odložil svoje jedlo. „Je všetko v poriadku?"

Jungkook s začal hrať s fóliou, čo bol jasný znak toho, že má obavy.

„Uh, áno, všetko je v poriadku," ubezpečil ho, no jeho hlas bol nestabilný a tichý a stále sa pozeral do lona, akoby sa bál naňho pozrieť.

Taehyung sa zamračil. „Niečo nie je v poriadku."

Jungkookom trhlo a nedokázal skryť nešťastie, ktoré sa mu značilo v tvári. „Nie."

„Jungkook," povedal varovným tónom Taehyung. „Nie som idiot. Povedal som niečo zlé?"

Taehyungovi sa nepozdávalo, ako rýchlo sa mu zmenila nálada a snažil sa zamyslieť nad všetkým, čo povedal, no neprišiel ani na jedno vec, ktorá by to mohla spôsobiť. Všetko išlo tak dobre a pravdepodobne by to išlo ešte lepšie, ak by to nepokazil, no nepáčilo sa mu, že jeho priateľ je kvôli niečomu naštvaný a nechce mu o tom povedať.

Jungkook zdvihol hlavu a pokúsil sa o upokojujúci úsmev, no vzišiel z toho skôr len úškľabok a Taehyung cítil, ako sa mu skrútil žalúdok. „Nie, nič si neurobil. Som v poriadku, naozaj."

Taehyung sa naňho nesúhlasne pozrel a ústa zovrel do úzkej linky.

Jungkook si povzdychol a natiahol sa, aby ho chytil za ruku, no Taehyung ju rýchlo odtiahol.

Mladší sa naňho smutne pozrel. „Ty sa na mňa hneváš."

„Nie, len chcem vedieť, čo sa deje," odpovedal Taehyung. „Ak nemôžeš prísť, tak to úplne chápem. Len mi povedz prečo."

Úprimne, chcel, aby Jungkook prišiel. Vedel, že keď tam bude mladší, pomôže mu to uvoľniť sa, no bol by radšej, ak by tam Jungkook nebol, než aby bol kvôli nemu rozrušený.

Jungkook ho chytil za ruku a pohľad mu zmäkol. Tentokrát sa Taehyung neodtiahol, no v tvári sa mu značilo zamračenie.

Mladší potom druhou rukou odtiahol všetky veci, ktoré ich delili a pritiahol si ho bližšie, až kým nebol priamo pred ním a nesedel mu v lone.

„Tae, prídem," povedal Jungkook, „nie je nič, čo by mi v tom zabránilo."

Taehyung si sťažka povzdychol a našpúlil spodnú peru, zatiaľ čo sa aj naďalej pozeral na ich spojené ruky. Tie slová boli upokojujúce, no želal si, aby sa im Jungkook tešil rovnako ako on.

„Hej," zašepkal Jungkook a voľnou rukou chytil Taehyunga za tvár, takže bol donútený sa naňho pozrieť. „Toto je tvoj deň, nerob si starosti."

Taehyung si zahryzol do pery, stále si robil starosti. „Si v poriadku?"

Jungkook prikývol a láskavo sa naňho pozrel, než mu palcom prešiel po líci.

Taehyung to vzdal, čo mu umožnilo sa uvoľniť. Zdvihol mladšieho ruku a pobozkal ju. „Dobre, už som pokojný."

Kútiky Jungkookových pier sa zdvihli a pustil mu ruku. „Teraz sa najedz, nepotrebujeme, aby si mu pred predstavením omdlel, pretože ťa nikto nenakŕmil."

Taehyung si odfrkol, no nie kvôli tomu, že by mu to bolo nepríjemné.

„Akoby som to už videl 'študent Kim Taehyung odpadol pred svojím predstavením'," zavtipkoval Taehyung a rozhodil ruky do vzduchu.

Jungkook sa zasmial a Taehyung sa žiarivo usmial, uľavilo sa mu, že napätie vo vzduchu pomaly vymizlo.

Netrvalo dlho, než zabudli na svoju menšiu hádku a dokonca aj na jedlo a piknik.

©dranny [ao3]
All rights reserved

A/N
Ahojte, jahôdky 🙈💓🍓

Btw: Kto z vás tu tiež miluje ateez? 🙈❤ Ja si totiž na nich fičím už od začiatku prázdnin 🤣💓

I luv y 🥰💓