Fall Asleep [Vkook; TR] ✔

46.

Jungkookové svaly sa napli, než prehodil ich pozície a na sekundu si Taehyung myslel, že Jungkook vstane a odíde, no potom sa Jungkook otočil, takže čelili jeden druhému. Kvôli polohe Taehyung neočakával, že budú k sebe tak blízko ako boli, ich tváre totiž delilo od seba len pár centimetrov.

Taehyung sa nadýchol, oči sa mu o centimeter zväčšili a prekvapene zažmurkal. Mozog naňho kričal, aby sa pohol, no jeho telo zostávalo aj napriek rýchlym úderom srdca stuhnuté. Bol to jeden z tých momentov, kedy Taehyung nebol vystrašený, želal si, aby mohol zachytiť Jungkookov výraz, pretože jeho očí boli doširoka otvorené, vďaka čomu sa javili zraniteľnejšie a nevinnejšie, nič podobné ich obvyklému chladu.

Taehyung očakával, že Jungkook zoskočí z postele a vybehne z miestnosti, no stále zostával, pohľadom si prezeral staršieho tvár a nútil ho cítiť sa tak menší ako mravec. Domnieval sa, že Jungkook zadržal dych, pretože napokon pomaly a intenzívne vydýchol. Taehyung cítil jeho teplý dych na svojej tvári a inštinktívne prižmúril oči, no následne ich takmer okamžite otvoril, pretože si nechcel nechať ujsť jediný výraz, značiaci mladšieho tvár.

„Povedal si, že si ma prinútil, aby som ťa pobozkal," povedal Jungkook ako prvý, viditeľne prehltnúc. „A ja ti hovorím, že to nie je pravda."

Taehyungovi v hrudi prudko bilo srdce. „N-nechápem tomu," vykoktal, hlas sa mu chvel.

Jungkookovi sa zúžili oči, no nie kvôli hnevu, ale preto, že boli k sebe tak blízko, že sa musel priamo stretnúť s Taehyungovým pohľadom. Jeho pohľad bol tak pevný, taký istý narozdiel od toho, ako sa vždy predtým snažil vyhnúť kontaktu s jeho očami a len to stačilo na to, aby sa Taehyungovi rozochveli všetky končatiny.

„Vždy si taký hlúpučký," zašepkal Jungkook.

Taehyung sa viditeľne zachvel a zahryzol si do spodnej pery, tentokrát tak, aby si to ten druhý všimol a to dosť dobre. Jungkookové oči skĺzli k jeho perám a pohľad mu potemnel.

„Povedal si, že urobíš čokoľvek?" zamrmlal. „A že to neurobíš, aj keby si mal byť podplatený?"

Taehyung prehltol a otvoril ústa, aby prehovoril, no stratil slová a myseľ mal prázdnu, takže miesto toho pomaly prikývol.

Bolo to dočasné zaváhanie, čo Taehyung jasne videl v Jungkookových očiach, no skôr, než mohli hodiny odbiť minútu, Jungkook sa natiahol a prešiel Taehyungovi palcom po spodnej pere, ktorá bola od ohrýzania opuchnutá, mäkká a jemná na dotyk.

Taehyung cítil všetok vzduch, ktorý vydýchol a každý nerv, končiaci v jeho tele sa prebúdzal a spôsoboval citlivosť v mieste Jungkookovho dotyku a telesného tepla. Jeho myseľ sa zatemnila zmätením, nemyslel na absolútne nič, než na chlapca pred sebou, dokonca ani na rozhovor, ktorý mali viesť.

Jungkook prešiel palcom po jeho perách až pod jeho bradu a naklonil mu hlavu smerom nahor, aby mali pery v rovnakej výške. Taehyung zadržal dych, akoby sa obával, že ak sa nadýchne, všetko sa zrúti. Zmätene vzhliadol k Jungkookovým tmavým očiam.