Fall Asleep [Vkook; TR] ✔

81.

„Prečo vyzeráš, akoby si videl zavraždeného muža?"

Zvuk čistého hlasu bol nasledovaný prenikavým zvukom drviaceho sa ľadu pod zubami, čo vytrhol Taehyunga zo zasnívaného stavu s vyľakane nadskočil a odvrátil intenzívny pohľad od rodinky veveričiek pobehujúcich okolo spadnutého kúska chleba.

Snažil sa nevenovať pozornosť tomu, ako spomalene a unavene sa z nedostatku spánku a nadmerného množstva emócií cítil. Bol schopný nahromadiť energiu, aby vzhliadol k Jinovi, ktorý popíjal ľadovú kávu.

Taehyungovo stretnutie s Jungkookom a konečný rozhovor s ním mu v ústach zanechal ostrú pachuť a v hrudi mu zvieralo srdce. Napokon sa musel ospravedlniť aj z hodiny, no v skutočnosti len preto, že chcel odtiaľ vypadnúť a povedať niečo, čo ľutoval. Jungkook sa zdal byť prekvapený, bol s Taehyungovou hodinou oboznámený, no buď na to zabudol alebo ho to vôbec nezaujímalo, pretože na to nič nepovedal.

Taehyunga sa okolo potuloval celé hodiny, počítajúc betónové doštičky na chodníku, až kým sa nedostal k parku, kde si myslel, že tam nebude nikto, koho pozná.

Myslel si zle.

Taehyung sa automaticky vystrel na lavičke, na ktorej sedel, zdvorilo si založil ruky do lona a oči sa mu prekvapením rozšírili. „Hyung? Čo tu robíš?"

Jin zdvihol spoza slnečných okuliarov obočie, stále si usrkávajúc z kávy a otočiac sa, ukážuc na auto. „Išiel som okolo a uvidel som ťa, vyzeral si skleslo."

„Oh."

„Prečo sa takto tváriš?"

Taehyung odvrátil zrak od auta. „Ako?"

„Akoby si práve videl zavraždeného muža," zopakoval Jin a Taehyung si odfrkol, na perách sa mu roztiahol úsmev.

„Len premýšľam."

Jin sa ocitol na lavičke vedľa neho a bez váhania si zložil okuliare, zavesiac si ich na golier košele. Nezdalo sa, že by si niečoho všímal a miešal si slamkou nápoj. „O čom?"

Taehyung na jeho nápoj zízal. Na perách sa mu rozšíril šteklivý pocit, ktorý mu spôsoboval svrbenie, na čo si zahryzol do pery a na jazyku pocítil kovovú chuť krvi.

Premýšľal o tom, či by mal Jinovi všetko povedať. Vždy považoval staršieho za spoľahlivého jednotlivca, najmä pokiaľ išlo o takéto situácie. Vedel, kedy má byť ticho a vedel, kedy rozprávať. Bol vynikajúci poslucháč a ešte lepší poradca.

A bol úprimný, brutálne úprimný.

Vlastne to bola dobrá vlastnosť, pretože sladké klamstvo nikdy nikomu nepomohlo, no pokiaľ išlo o túto tému, Taehyung nevedel, či by dokázal zniesť pravdu.

Chcel však od niekoho ubezpečenie alebo čokoľvek iné a bol ochotný riskovať sklamanie a bolesť.

Taehyung sa snažil plytkým vydýchnutím uvoľniť a naklonil hlavu, pretiahnuc si krk, no stále vo svaloch cítil isté napätie. Zdalo sa, že si toho Jin nevšimol, pretože sa stále venoval loveniu ľadových kociek z nápoja.