Fall Asleep [Vkook; TR] ✔

63.

Hneď ako sa dostali na pokojné miesto, Jungkook pustil Taehyungovú ruku a otočil sa tvárou k nemu.

Správne, keď sa otočil, Taehyung pootvoril pery, aby niečo povedal, no Jungkook ho predbehol.

„Skôr, ako niečo povieš, úprimne mi odpovedz. Bolo všetko, čo si tam povedal pravda?" Jungkookov hlas bol napätý a neistý a Taehyung sa naňho zmätene pozrel, akoby nerozumel.

„Čo?"

Jungkook potlačil nutkanie odísť. „Tie veci, čo si hovoril – o nás, myslel si to vážne alebo si to povedal len kvôli Jiminovi?"

Taehyung trochu zdvihol obočie, sledujúc Jungkookovú tvár. „Myslíš si, že by som ťa využil pre Jimina?"

Jeho hlas znel ublížene a Jungkook si povzdychol, frustrovane si prejdúc rukou cez vlasy.

„Nie – Áno – Ja neviem. Vieš, že som v tomto zlý," povedal Jungkook rozhorčene. „Prosím, povedz mi to."

Taehyungov pohľad zmäkol, no obočie mal stále zvraštené, sledujúc panikáriaceho mladšieho pred sebou.

Už to bolo tak dlho, čo spolu sami viedli rozhovor, ktorý nebol o iných ľuďoch a želal si, aby to nebolo za týchto okolností.

Taehyung chytil do ruky tú Jungkookovú a pritiahol si ho bližšie, až kým sa ich čelá nedotýkali.

Jungkook inštinktívne zatvoril oči a povzdychol si, uvoľniac sa.

Taehyung stále sledoval mladšieho oči, keď prehovoril: „Aby som bol úprimný, myslel som si, že práve ty si hovoril tie veci iba kvôli situácií."

Jungkooková tvár sa skrútila a chystal sa odpovedať, keď mu naraz Taehyung pritlačil prst k perám a umlčal ho. „Ale viem, že ty by si niečo také neurobil."

Jungkook zovrel pery do úzkej linky a Taehyung zložil prst. „Ale musíš vedieť, že ani ja. Myslel som to stopercentne vážne."

Jungkook bol stále prekvapený, kým znovu nevydýchol a neuvoľnil sa. Nepáčilo sa mu, že ho tie slová tak prekvapili, no určite ho to upokojilo.

Cítil sa hlúpo, keď svojimi slovami spochybňoval Taehyungovú lojalitu. Bola to dlhá doba, čo sa okolo seba len motali, že si stále zvykal na tú otvorenosť.

Pustil Taehyungovú ruku a odtiahol sa od jeho dotyku. Staršieho pohľad pôsobil panikáriaco, až kým sa Jungkookové ruky neovinuli okolo jeho pása a nevtiahli ho do objatia.

Taehyung sa okamžite uvoľnil a od úľavy si povzdychol. Pery mal pritlačené proti Jungkookovmu ramenu a Jungkook cítil, ako sa jeho copík obtrel o jeho tvár a musel potlačiť úsmev.

Taehyung omotal ruky okolo Jungkookovho trupu a zdvihol bradu, takže bol ňou opretý o Jungkookovo rameno a nos mal pritlačený k jeho krku tak, ako to robil, keď zaspával. Zľahka sa nadýchol a dúfal, že si Jungkook nevšimne toho, že to spravil. No všimol si a to ho podivne zahrialo.

„A čo ty?" zamrmlal mu do krku Taehyung.

„A čo ja?" odpovedal Jungkook a presunul svoju váhu na druhú nohu.

„Prečo si ma pobozkal?"

Prvý Jungkookov inštinkt bolo odtiahnuť sa; otázka bola príliš priama a na jeho ego príliš veľká na to, aby priznal prečo, no bol to Taehyung a Jungkook vedel, že si z neho nebude robiť srandu, takže miesto toho svoje zovretie zosilnel.

„Bol si roztomilý."

Taehyung stuhol a Jungkook počul jeho zalapanie po dychu; pravdepodobne nečakal, že Jungkook bude taký priamy.

Napokon sa uvoľnil a proti Jungkookovej pokožke sa zasmial. „Mal si mi povedať, že spolu chodíme. Zmenil by som si status na Facebooku."

Jungkook sa zasmial a trochu sa odtiahol, aby sa mohol pozrieť do jeho tváre. Líčka mal červené a oči mu žiarili.

Jungkook zdvihol ruku a palcom mu prešiel cez lícne kosti a Taehyung sa tomu kontaktu vyšiel naproti. „Nemyslel som si, že to budeš chcieť," odpovedal úprimne.

Taehyung sa okamžite zamračil. „Prečo si si to myslel?"

Jungkook skĺzol rukou z jeho tváre na jeho krk, prejdúc prstami po značkách zakrytých korektorom a Taehyung sa nad tým pocitom zachvel.

„Skrývaš ich."

Taehyung zažmurkal. „Čo?"

Jungkook z ničoho nič cítil, ako ťažko sa mu rozpráva, no mal by sa riadiť svojimi vlastnými radami, ktoré dal Yoongimu a povedať to. „Takže som si myslel, že sa hanbíš za to, čo robíme."

„Čo robíme...?" Taehyung si to uvedomil a rozšírili sa mu oči, vyzeral, akoby mal každú chvíľu panikáriť. „To vôbec nie! Skrýval som ich, ale nie kvôli tomu, kvôli čomu si myslíš."

Jungkook hmkol a rukou opatrne prešiel po zátylku staršieho. Taehyung už bol oboznámený s jeho pocitmi, takže Jungkooka nezaujímalo, či bude skrývať značky, bolo to jeho telo, mal to dovolené.

No Taehyung sa neupokojil. „Nechaj ma to vysvetliť."

Jungkook sa zasmial nad tým, ako roztomilo sa Taehyung správal, keď bol nervózny. „Len do toho."

„Poznáš spôsob hodín výkonného riaditeľa Shina?"

Jungkook prikývol.

Riaditeľ Shin bol jeden z najznámejších profesorov univerzity. Bol to hudobný génius a účinkoval po celom svete. V kampuse sa objavoval iba niekoľkokrát do roka, pretože väčšinu času trávil cestovaním. Napriek rušivému rozvrhu sa každý rok konalo prestavenie, ktoré pozostávalo iba z najlepších študentov, ktorí sa zúčastnili vystúpenia. Bola to vynikajúca príležitosť vyhľadávať udalosti mimo školy, pretože v podstate o tejto vedeli všetci. S konkurenčnou schopnosťou hudobného priemyslu v reálnom svete by študenti potrebovali čo najväčšiu výhodu, takže sa tam všetci pokúšali krvou, potom a slzami dostať.

„No, vrátil sa minulý týždeň a sledoval našu triedu," vysvetlil unáhlene Taehyung. „Chcel som urobiť čo najlepší dojem, aby si ma možno vybral do predstavenia, no prisahám na život svojho saxofónu, že som ich neskrýval preto, že by som sa za ne hanbil alebo niečo podobné."

Taehyungov výraz posmutnel a on prešľapoval z nohy na nohu, akoby panikáril, aby sa cez ten bod dostal a Jungkook ho nechcel vidieť takého rozrušeného, tak si ho vtiahol do ďalšieho objatia a pritlačil pery k jeho temenu. „To je v poriadku, Tae."

Taehyung zakňučal a pritisol sa k nemu bližšie. „Nehanbím sa za teba."

„Viem, že nie, baby," povedal Jungkook a Taehyung spokojne zastonal.

„Naozaj ťa mám rád, Jungkookie," zamrmlal Taehyung a Jungkookovi nad tým jeho ráznym priznaním zovrelo srdce, Nikdy nebol schopný vyjadriť svoje emócie na rozdiel od Taehyunga, ktorý bol pred nimi taký otvorený, že ho to občas ako teraz robilo bezbranným.

„Áno, ja teba tiež."

©dranny [ao3]
All rights reserved

A/N
Vkook konečne spolu!💓

Že by mohlo byť všetko znovu bez problémov?🙃

:))))))