Fall Asleep [Vkook; TR] ✔

30.

Ozubené kolieska v mysli sa mu zastavili, biely závoj mu zahalil každú myšlienky, na ktorú Taehyung myslel a všetko stmavlo. Postavil sa, nemohol sa hýbať, bol stuhnutý, nechal tie slová preniknúť do svojho mozgu a behom niekoľkých sekúnd sa jeho myseľ naplnila miliónmi otázok.

Povedal mu Hyung?

Povedal, že môže zostať?

Znamená zostať to, čo nazval Yoongi zostať spolubývajúcimi?

Prečo mal Yoongi vždycky pravdu?

„Uh, si v poriadku?" Jungkook mu zamával pred tvárou. „Počul si, čo som práve povedal?"

Taehyung zatvoril ústa, znovu ich otvoriac a v hlave si prehrával všetko, čo mu Yoongi predtým povedal.

„Myslím, že áno, počul som ťa," povedal pomaly, „ale ako... prečo?"

Jungkook na okamih zatvoril oči a unavene si rukou prešiel cez tvár, než si prečesal prstami vlasy. „Prosím, nepýtaj sa prečo. Iba povedz áno."

„Ale ja to chcem vedieť."

Jungkook sebou trhol. „Vieš prečo."

Premýšľal, no nemyslel si, že vie. „Nemyslím si."

Jungkook si dôrazne povzdychol a natiahol si krk, napli sa mu svaly a potom niečo tak ticho zamrmlal, že Taehyung mu nedokázal rozumieť ani jediné slovo.

Taehyung naklonil hlavu. „Čo?"

Jungkooková tvár sa skrútila do niečoho medzi frustráciou a zúfalstvom. „Dnes ráno som sa zobudil neskoro," začal, palcami sa hral so šnúrkami na svojej mikine.

Taehyung posmrkol. „Um, dobre."

Jungkook zdvihol obočie. „Nuž, prebudil som sa o ôsmej, čo je pre mňa naozaj neskoro, keď sa opijem a nemohol som si ísť ráno zabehať." Jeho slová boli chaotické.

Taehyung zmätene naklonil hlavu, pretože nevedel, čo sa mu tým snaží povedať a čo má robiť.

„A myslím si, že je to vďaka tebe," skončil Jungkook.

„No, uh." Nemal na to žiadnu odpoveď, takže zo seba dostal iba „Prepáč?"

„Nie, nie–" zastonal Jungkook. Frustrovane si povzdychol a narovnal sa, hodiac Taehyungovú zubnú kefku na gauč a Taehyung znechutene pokrčil nosom.

„Pamätáš si, ako som ti povedal, že nemôžem spať s inými ľuďmi v rovnakej miestnosti?" spýtal sa Jungkook.

„Áno," povedal Taehyung pomaly a potom pomaly prikývol. „Preto som sa chcel odsťahovať."

„No, z nejakého zvláštneho dôvodu to tak včera v noci nebolo," odmlčal sa, akoby sa snažil nájsť vhodné slová. „Pretože som úplne zaspal a ani si nepamätám, ako sa to stalo."