Fall Asleep [Vkook; TR] ✔

93.

Keď sa Jungkook pomaly prebudil, do nosa mu udrel silný štipľavý pach sterilizátora a okrem zvuku svojho vlastného zbesilého lapania po dychu a stáleho pípania, ktoré mu spôsobovalo bolesť v ušiach, nič nepočul.

Hneď ako si cítil končeky prstov, cítil na sebe jemnú umelú tkaninu. Na sekundu nedokázal pohnúť rukou a nohou, no jeho telo sa časom prebudilo z nehybnosti. Nemohol si pomôcť, no cítil sa bezmocný a nechcel nič viac, než sa znovu ponoriť do znecitlivujúceho spánku.

V ústach mal sucho ako na Sahare. Aj keď to nebolo nič v porovnaní s bolesťou v hrdle, ktoré sa mu automaticky rozšírila a pálila ho, keď pootvoril pery a nadýchol sa, bolo to, akoby miesto vzduchu vdýchol piesok.

No hlava ho bolela viac ako počas kocoviny, pálivá bolesť, ktorá sa zvyčajne sústreďovala len okolo jednej časti, bola všade, od jeho temena až po noc a spodok čeľuste, akoby mal rozbitú lebku na milión kúskov.

Jeho pohyby boli spomalené nezastaviteľnou silou, ktorá mu bránila v slobodnom dýchaní a len to bol jediný dôvod, ktorý ho nútil držať oči otvorené miesto toho, aby sa znovu navrátil do tmy, kde všetka bolesť zmizne.

Trvalo pár minút kým sa mu zrak zaostril, pretože všetko, čo videl bola len škvrna tmavých farieb zmiešaná so svetlými. Cítil, ako sa mu zreničky rozširujú a zužujú, keď si privykol na oslepujúce svetlo a škvrna začala naberať nejaký tvar, až kým už nebola rozmazaná vôbec. Bola to tvár so snedou pokožkou, ktorá sa pod svetlom leskla, tvarovaným nosom so znamienkom, ktorý sa pri sem-tam rozkošne skrčil a ružovými perami, ktoré boli pootvorené len natoľko, aby do nich vnikol teplý vzduch. Každý jeho výdych Jungkook cítil na svojej tvári. Aj keď bol jeho mozog stále spomalený do toho štádia, kedy sotva dokázal rozpoznať vlastné telo, stále bol omámený tou krásou a to nie len kvôli jemným rysom, ktoré sa v Jungkookových očiach zdali dokonalé, ale preto, že to nebol nikto iný, než Kim Taehyung, len on. Tlačil sa s ním v malej posteli, ktorá bola sotva vhodná pre jednu osobu a z ničoho nič už preňho žiadna bolesť neexistovala.

Jungkook nerobil nič iné, než len žmurkal, zatiaľ čo upieral zrak na chlapcovu tvár. Bol tak blízko, že ak by sa len trošku naklonil, dotkol by sa ho, no neodvážil s ak tomu. Končatiny mal stuhnuté šokom a krv pretekajúca žilami, mu akoby stuhla na ľad, čo ho obmedzovalo v akomkoľvek pohybe.

Jediné, čo mohol robiť, bolo pozorovať. Silný nával adrenalínu mu prebral k životu stuhnuté svaly a študoval každú jeho maličkosť, akoby mala zmiznúť mihnutím oka; sledoval ako pokojne vyzeral, keď spal; oči zatvorené a pery zovreté, ruku mal Jungkookových vlasoch rovnako ako predtým, akoby sa nič nezmenilo.

„Oh bože," zamrmlal Jungkook, hlas mal z niekoľkých hodín nehovorenia chrapľavý a bolo to pre jeho hrdlo potešenie, hoci sotva odvrátil pozornosť od chlapca pred sebou. „Napokon som sa predsa len zbláznil."

Podarilo sa mu dostať ruku spod Taehyungovho tela a rukou mu prešla vlna zachvenia, ktorá bola ako tisíc včelích žihadiel, pretože mu začala do nej znovu tiecť krv a bolo preňho čoraz ťažšie ignorovať bolesť, pretože ruka mu pulzovala až do toho bodu, kedy si Jungkook myslel, že mu pod kožou bije srdce. Aj keď tomu venoval málo pozornosti, venoval sa svojim pokušeniam a končekmi prstov sa dotkol Taehyungových mihalníc.

Kim Taehyung mal vždy tie najdlhšie mihalnice.

Jemne mu končekmi prstov prešiel po ich celej línii, akoby sa mali rozpadnúť a prvýkrát za celý ten čas sa Jungkook cítil, akoby skutočne dýchal. Dusivá váha na hrudi, ktorú sa zdalo nemožné odstrániť, sa zrazu stratila a úzkosť sa zdala byť vzdialenejšia, no bolesť tu stále bola, no únosnejšia.

Jungkook si vydýchol a poddal sa tomu vzácnemu pocitu až natoľko, že si prestal robiť starosti s realitou a naďalej si predstavoval svojho bývalého priateľa.

Možno, ak by sa práve necíti, akoby ho zrazilo auto, bol by viac znepokojený tým, že má halucinácie, no práve teraz sa s falošným Taehyungom cítil viac pokojne ako celý čas, kedy bol sám. A mal by si ho vážiť, kým bez stopy nezmizne.

Presunul ruku vyššie a obtrel sa o Taehyungovú ofinu, topiac sa v tej jemnej textúre, keď si brodil cestu cez pramene a pozorne sledoval, ako sa mu prelínajú pomedzi prsty.

Falošný Taehyung sebou trhol, trochu sa pomrvil, potom pevnejšie zatvoril oči a keď ich otvoril, nespúšťal z Jungkooka zrak.

Mladšieho srdce začínalo prirodzene biť rýchlejšie, zatiaľ čo sledoval, ako sa oči Falošného Taehyunga rozširujú. Jungkook nedokázal nahliadnuť do ich hĺbky, bolo to akoby mu celý svet plával v hlbokom mori.

Dokonca aj v jeho halucináciách bol Taehyung stále nádherný.

Aj keď spolu s Taehyungovou krásou tu bolo aj niečo iné...

„Oh môj bože! Jungkook si hore!" skríkol Falošný Taehyung a jeho hlas sa ozval tak nečakane, že Jungkook nadskočil, vytreštil oči a do hlavy mu udrela bolesť, akoby ho do nej niekto udrel kladivom. Ak by ho Taehyung včas nechytil za košeľu a bezpečne ho nestiahol späť na posteľ, spadol by na zem.

Boli halucinácie vždy také hlučné?

©dranny [ao3]
All rights reserved

A/N
Toto je na dnes posledná kapitolka ☺💜

Počuli ste už bts na grammys? Pretože ja to počúvam už od včera večera nonstop a stále som z toho úplne v p*** 🥰💜😅 Najprv ma odj- odhodilo xd z toho, keď som zistila, že vôbec Old/Seoul Town Road naspievali. A ďalších 5739292892-krát ma odhodilo (tak trošku až odjebalo do inej galaxie xddd), keď som počula spievať Jimina. Omfg?! Zdalo sa mi to, alebo ho naozaj bolo počuť viac ako Jungkooka? A to sa že reálne často nestáva 🤤 Asi sa môj crush na Jimina zosilňuje bcs mám už od včera zástavy srdca 🤤... Asi by som mala prestať xddd🤣

Btw: Zaujímalo by ma, ako ste sa ku mne ako k autorke/prekladateľke dostali 🙄 Prípadne kedy to bolo a aký príbeh ste odo mňa čítali ako prvý 🥰❤ Len tak ma to zaujíma 🥰❤

Btw2: Ak niekoho zaujíma môj zaujímavo nezaujímavý život, môže mrknúť na môj ig, kde sa pokúšam do storiek každý deň niečo postovať 🥰❤ (*hlavne nenápadne* odporúčam pozrieť 'ja a stanica' na mojom profile 🤣)

*hlavne nenápadne* Tiež rada odpovedám na tellonymi, takže sa pokojne naozaj ČOKOĽVEK pýtajte xd Môže byť aj to, čo som mala na raňajky, aké mám ponožky, či som videla slona v lentilkách, či mám krokodíla, naozaj čokoľvek Xd

I luv y 🥰❤❤