Fall Asleep [Vkook; TR] ✔

102.

Počul, ako si Jungkook za ním od úľavy povzdychol a Taehyung sa pri skúmaní miestnosti snažil zamaskovať úsmev.

Veľmi sa nelíšila od miestnosti, ktorú spolu zdieľali. Rovnaký stôl v rohu, rovnaká stará a škaredá sedačka, rovnaké rozhádzané oblečenie a dokonca rovnaká posteľ.

Ak by Taehyung nebol pri zmysloch, tváril by sa, že je späť v ich starej izbe.

Pohltil ho prirodzený pocit tepla a pohodlia. Tento pohľad sa mu zdal čoraz viac povedomejší, na čo Jungkook prišiel ku skrini a vytiahol z nej tepláky, podajúc mu ich.

Taehyung si ich vďačne vzal. „Ďakujem, Jungkookie."

Jungkook sa nad tou prezývkou zachvel, pravdepodobne preto, že ju dlho nepočul. Taehyung si toho všimol a hanblivo sa usmial, na čo zamieril do kúpeľne s úmyslom prezliecť sa, čo nikdy nerobil, keď spolu bývali.

Napätie bolo také silné, že sa zdalo byť ako časové kliešte. Bolo to, akoby bol vzduch čoraz redší a Jungkooková vôňa mu naplnila nosnú dutinu. Keď si obliekol jeho košeľu, niečo sa v ňom zlomilo. Niečo sa v ňom rozhorelo, spustiac počiatok hlbokej túžby v hrudníku a celé telo mal ako v ohni. Aj keď to nebolo bolestivé, bolo to silné, niečo, čo už o chvíľu ani necítil a preto sa tomu nemohol brániť.

Aby sa schladil, opláchol si tvár vodou a na chvíľu sa oprel o umývadlo, aby sa pozbieral, než odíde z kúpeľne.

Prvá vec, ktorú uvidel bolo, ako Jungkook hľadí na papier, ktorý držal v ruke. Zvuk zatvárania dverí upútal jeho pozornosť a vzhliadol k nemu.

Taehyung musel zaťať ruky, keď Jungkook pomaly skĺzol pohľadom cez celé jeho telo až k tvári.

Jungkookovo oblečenie mu bolo trošku veľké, no aj napriek tomu mu sadlo dobre a zdalo sa, že si toho všimol aj mladší. Jeho pohľad bol mučivý a zdalo sa, že miestnosť sa zmenšuje a až príliš prehrieva, zatiaľ čo na seba navzájom hľadeli.

Taehyung prehltol a zmenil svoj postoj, takže teraz mal väčšinu váhy preváženú na druhej nohe.

„Čo je to?" spýtal sa, narážajúc na papier, ktorý Jungkook držal.

Jungkook naňho chvíľu len hľadel, ani raz nežmurkol, než presunul svoj nečitateľný pohľad k papieru. „Oh, toto?"

Vyzeral trochu omámene a sledoval papier, akoby si musel pripomínať, čo to je. „Povedal som, že ti musím niečo ukázať, pamätáš?"

Taehyung pomaly prikývol, očakávanie ho doslova svrbelo.

Jungkook mu podal papier a staršieho pohľad sa zmenil na zmätený, len čo ho chytil.

Očakával, že to bude nejaké ocenenie alebo možno predpis od lekára. Pripravoval sa na čokoľvek, zlé alebo dobré, no ani príprava nezabránila jeho srdcu, aby bilo ako o život, len čo si prečítal hrubo vytlačené písmená.

Žiadosť o spolubývajúceho.

„Bol som u sekretárky," povedal Jungkook a pozeral sa na papier. Jeho hlas znel trochu roztrasene. „Povedali, že si ešte nepožiadal o ubytovanie a nevedel som, či si na to len zabudol alebo či si si našiel nový internát a spolubývajúceho, čo by bolo v poriadku. Ale ak nie, tak vždy som, veď vieš... ale ak nechceš, tak potom-"

Taehyung mal pocit, akoby mu uviazlo srdce v krku. Prudko sa pohol a omotal ruky okolo Jungkookovho krku. Prakticky naňho skočil, na čo si ho pritiahol do vrúcneho bozku.

Hoci sa Jungkook nezdal byť prekvapený, okamžite mu omotal ruky okolo pásu, akoby ho tak naposledy držal pred rokmi a zdvihol ho.

Taehyungové ústa boli vrúcne a chtivé. Prekypoval zúfalstvom a Jungkook mu hladil tvár, čeľusť a krku; dotýkal sa každého kúsku jeho pokožky, ktorý mu bol dovolený bez prerušenia bozku.

Srdce mu bilo rýchlejšie a Jungkookovi tiež. Ich srdcia bili synchronizovane rovnako rýchlo a zbesilo ako ich pery.

Slová znamenali veľa, ale nestačili na to, aby Taehyung vyjadril, ako veľmi mu Jungkook chýbal. Ako veľmi ho miloval.

A keď Jungkook pootvoril pery, pohltil ich, akoby nemal dosť. Taehyung len dúfal, že dokáže pochopiť aspoň zlomok toho, čo k nemu cítil. Keď si ho Jungkook pritiahol k sebe tak, že sa ho dotýkal každým centimetrom tela, prehĺbil bozk do toho, kedy sa Taehyungovi zatočila hlava a ani sekundu nepochyboval o tom, že rozumie.

Taehyungovú myseľ pohltila hmla nevedomosti, no to mu nezabránilo v tom, aby si neušetri poznámku na to, aký je Jungkook silný. Mladší ho počas bozkávania nepustil a Taehyung sa odtiahol iba raz.

„Prečo si sa ma to predtým nespýtal?" vydýchol mu do úst Taehyung.

Jungkook mu jemne zubami skusol spodnú peru a zľahka za ňu zaťahal, než ju pustil a prešiel po nej jazykom. „Čakal som, kým nastane ten správny čas."

Taehyung hmkol a takmer sa obtrel perami o tie Jungkookové, bol tak blízko, no nedotkol sa ich. Keď sa Jungkook pokúsil o ďalší bozk, odtiahol sa. „Vyzdvihol si ma, kúpil si mi večeru, priviedol si ma do našej izby a dal si mi svoje oblečenie. Bolo to súčasťou tvojho plánu, aby si ma presvedčil o tom, aby som súhlasil?"

Jungkookovi sa rozžiarili oči. „Takže hovoríš áno?"

„Ty prefíkaná líška," zasmial sa Taehyung, než viac omotal ruky okolo jeho krku. Znovu uväznil jeho pery vo vrelom a dráždivom bozku. Keď sa jeho jazyk dotkol toho Taehyungovho, nasal ho a ich špičky sa o seba krútili, než jazyk znovu zatlačil do staršieho úst, preskúmavajúc každý kút.

Taehyungovi sa krútila hlava a strácal pojem o realite, topiac sa vo vrelosti Jungkookových pier. Zabudol, kde je alebo kto je a na jediné, na čo mohol myslieť bolo, ako mu je príjemne.

Ruky mu putovali po Jungkookovom krku až k tkanine jeho mikiny, pevne ju zovrúc v ruke, až kým mu nezbeleli kĺby. Druhou rukou sa presunul k Jungkookovej hlave a prsty mu zaplietol do hodvábnych vlasov, pritiahnuc si ho za ne bližšie k sebe, aby viac prehĺbil bozk. Mladší si to kompenzoval omotaním rúk okolo Taehyungovho pása a pritiahol si ho zaň bližšie, až kým sa nedotýkali.

©dranny [ao3]
All rights reserved

A/N
Po sto rokoch sa hlásim s novou kapitolkou!🥰💖
Prepáčte, že naposledy bola v stredu, ale teraz pre vás niečo pripravujem 🤗💓