Fall Asleep [Vkook; TR] ✔

38.

Jednou z vecí, ktorú si Taehyung všimol bolo, že Jungkook sa vrátil k svojim ninja spôsobom. Málokedy jeden druhého videli v kampuse alebo dokonca aj na svojej vlastnej izbe a vždy, keď si myslel, že mladšieho uvidí, zmizol skôr, ako mal šancu žmurknúť, preto nemal príležitosť Jungkooka pozvať na predstavenie.

Nemal pevnú trpezlivosť a začínal si klásť otázku, či by mal mať.

Či už to bolo šťastie alebo nie, keď sa vracal z tréningu o hodinu skôr ako obvykle, všimol si Jungkooka, ako sedí pri piknikovom stole so skupinkou chlapcov, ktorých Taehyung moc nemusel, no bez najmenšieho zaváhania sa mu smerom k nim pohli nohy.

„Jungkook!" zvolal a zrýchlil. Keď sa blížil ku skupinke, ruky pevne zovrel okolo saxofónu.

Jungkook sa pri tom zvuku otočil a stuhol, hneď ako si uvedomil, že to bol Taehyung.

Taehyung si toho všimol a mierne sa zamračil, kým sa znovu jasne neusmial. „Všade som ťa hľadal!"

Skupinka jeho kamarátov sa zachichotala a Taehyung sa usmial.

„Ahoj, Taehyung," povedal jeden chalan. Jungkook ešte viac stuhol a pozrel sa na svojho kamaráta. Chalan pretočil očami a s úškrnom sa na Taehyunga pozrel, čím odhalil svoje biele zuby.

Taehyung pomaly zažmurkal. Nemyslel si, že toho chalana už predtým videl, no museli sa vidieť, ak poznal jeho krstné meno. Vedel, že nemá dobrú pamäť, no nevedel, že je to s ním také zlé.

V duchu bol svojím zabúdaním zahanbený a snažil sa nedovoliť, aby to bolo vidieť aj navonok.

„Ahoj."

Skupinka sa znovu zasmiala a Taehyung sa zamračil, pretože tu niečo nesedelo.

Jungkookovi sa napla čeľusť a otočil hlavu, zamračiac sa na svojich kamarátov a potom sa pozrúc späť na Taehyunga.

„Čo potrebuješ?" spýtal sa ho. Hlas mal nečakane chladný, až to prinútilo Taehyunga ustúpiť.

Pritisol si púzdro od saxofónu bližšie k hrudi, aby sa cítil istejšie a znovu nasadil úsmev, ktorý bol skôr nútený. „No, chcel som sa ťa niečo spýtať."

Počul zapískanie a Jungkook smerom k svojim kamarátom vyslal vražedný pohľad.

Taehyung si zahryzol do pery. Ak by vedel, že celé to bude také trápne a napäté, kto vie z akého dôvodu, tak by za ním ani neprišiel.

Jungkookov kamarát ho potľapkal po pleci a Jungkook ho od neho so zúženými očami odstrčil.

Chalan sa znovu zasmial a v tvári mal znalý pohľad. „No tak, chalani, dajme im nejaké súkromie."

Taehyung sa raz pozrel na cudzinca a potom na Jungkooka, ktorého oči potemneli, akoby sa snažil udržať pokoj.

„Uh, to naozaj nie je potrebné. Potrvá to len pár sekúnd."