Fall Asleep [Vkook; TR] ✔

83.

Taehyung zmätene zažmurkal. „Čo?"

Jungkook si odfrkol a rukou si prečesal vlasy. Taehyung sa zamračil a načiahol sa k nemu, no Jungkook jeho ruku odstrčil, nad čím staršieho bodlo pri srdci.

„Jungkook, čo-"

„Myslel som si, že je divné, keď si sem len tak prišiel a požiadal ma, aby som ti ošukal ústa. Bolo to preto, že si chcel, aby som zaspal, však? Pretože si zase čítal tie hlúpe sračky, ktoré vždy čítaš."

Taehyung sa zamračil ešte viac.

Vlastne sa pýtal sám seba, prečo si chce potvrdiť svoje pocity. O tej veci so spánkom ani nepremýšľal a povedal to len zo srandy, no niečo Taehyunga na tejto situácií veľmi trápilo. Už sa s Jungkookom viac nechcel hrať a uspokojovať ho tým, že bude predstierať, že si ničoho nevšimol.

„Prečo si taký naštvaný?" spýtal sa defenzívne Taehyung. „Len sa o teba bojím."

Jungkookovi sa zúžili oči. „Nemusíš sa báť o nič."

Taehyung cítil, ako fľaša frustrácie, ktorá sa posledný týždeň napĺňala, začala pretekať a musel zaťať päste, aby nevybuchol. „Si si tým istý?"

Jungkook sa ani nepokúšal predstierať, že je zmätený a ostro si vydýchol, otočiac sa na odchod, no Taehyung sa natiahol a popadol ho za zápästie.

„Toto je to, čo som myslel!" vysvetlil Taehyung. „Prestaň utekať pred svojimi problémami."

Keď sa Jungkook otočil, opovrhujúco sa naňho pozrel. Taehyung cítil, ako mu zovrelo hrdlo. Ten pohľad mu prišiel zvláštne známy a bol si istý, že už nebude musieť byť jeho svedkom.

„Neviem, o čom hovoríš." Jungkookov vlastný tón hlasu neveril jeho slovám.

„Neklam mi. Viem, že nespávaš."

Jungkook si povzdychol a nevyzeral rozzúrene. „A čo že nie. Prečo ti na tom tak záleží?"

Tie slová ho zasiahli ako facka, no Taehyung to odmietal dať najavo, vystrel sa a zdvihol bradu, snažiac sa vyzerať nedotknuto. „Som tvoj priateľ, samozrejme, že mi na tom záleží."

„Presne tak, si môj priateľ. Nie moja opatrovateľka, kurva."

Taehyung si prekrížil na hrudi ruky. „Vyfajčila by ti opatrovateľka?"

Jungkook otrávene pretočil očami. „Nepotrebujem, aby si ma uspával, akoby som bol dieťa, viem sa o seba postarať."

Taehyung sa naňho pozrel. „Tak prečo nespávaš?"

„To nie je tvoja vec."

Taehyung stuhol. Myslel si, že mu roztrhne srdce na polovicu, iba to by opisovalo tú neznesiteľnú bolesť v hrudi. Bolo to už dávno, čo počul túto frázu a pýtal sa sám seba, ako sa tak rýchlo vrátili tam, kde začali. Všetko. Ako sa stali kamarátmi. Neskôr milencami. Všetko to zmizlo, znovu sa vrátili k nule a z ničoho nič bol Jungkook znovu cudzinec.