Fall Asleep [Vkook; TR] ✔

82.

Taehyungovi sa zakrútila hlava a myslel si, že naozaj omdlie. Tie slová sa pridali do zoznamu myšlienok, ktoré mu donekonečna trápili myseľ.

Nič k nemu necíti.

Bola to taká strašná predstava. Odteraz o tejto myšlienke uvažoval ako o najhoršom scenári.

„Hej, si v poriadku? Vyzeráš bledo."

Napätie v hrudi bolo bolestivé, také bolestivé, že nedokázal dýchať. Nevedel, ako dlho tam sede a pozeral sa na Jina, no bolo to dosť dlho na to, aby Jinov výraz zvážnel a pomaly si uvedomil dosť dlho známy fakt.

„Doriti," zamrmlal Jin a Taehyung pomaly odvrátil zrak. „Tae-"

„Ďakujem za radu, hyung!" povedal Taehyung a snažil sa, aby nebol jeho hlas taký napätý. Potľapkal si rukami po stehnách, naznačiac, že rozhovor je u konca, postavil sa a utrel si dlane do džínsov, pokúsiac sa vyzerať zaneprázdnene. „Ale teraz musím ísť naozaj na hodinu; určite jej to poviem."

Keď odchádzal, rýchlo sa otočil. Jin ho popadol za zápästie, otočiac Taehyunga späť. Ten automaticky sklonil hlavu a odmietal sa naňho pozrieť.

„Tae, počúvaj, ak ide o teba a Jungkooka-"

„Hyung, naozaj musím ísť na hodinu," zopakoval Taehyung a teraz trochu potriasol rukou, snažiac sa dostať z Jinovho uchopenia.

„Nie, musíš si ma vypočuť," povedal pevne Jin a Taehyung sa mu konečne pozrel do očí. Vyzeral vydesene, oči vytreštené a zúfalo sa snažil svojho kamaráta povzbudiť, aby nedal kopačky jeho druhému kamarátovi. „Ak tu hovoríme o Jungkookovi, tak potom je celá situácia úplne iná."

Taehyung si vydýchol, bol príliš unavený na to, aby už dlhšie pokračoval so svojimi klamstvami. „Ako?"

„Vieme, aké má Jungkook problémy s vyjadrovaním pocitov," zakoktal Jin. „Má ťa rád. Viem,že áno. Niekedy to tak nemusí vyzerať, ale má."

Taehyung nezmienil, aké to je, keď ho má Jungkook rád. Byť preňho vzácny. To bolo všetko, čo predtým cítil. Byť svedkom toho, ako Jungkookov výraz zmäkol zakaždým, keď vošiel do miestnosti alebo ako sa mu rozžiaril úsmev vždy, keď Taehyung spomenul niečo vtipné. Tiež nezmienil, že už nevie, aké je to pocit, toto všetko cítiť.

„Máš pravdu," povedal Taehyung a snažil sa čo najviac usmiať. „Som si istý, že som bol len dramatický."

Jina to nepresvedčilo. „Tae-"

Taehyung mu nedovolil dohovoriť, iba mu povedal pozdrav na rozlúčku a odišiel. Každým krokom ho stále viac naplňoval strach.

Musí to napraviť.

„Oh, baby..."

Jungkookovo stonanie mu prišlo vzdialené, no cítil po celom tele vibrácie vždy, keď prirazil dokmi. Taehyung stiahol hrdlo okolo špičky celej jeho dĺžky, bolela ho celá čeľusť a oči mu lemovali slzy. Slzy, ktoré nespôsobovalo len to, že mal v ústach Jungkookov penis.

Po rozhovore s Jinom sa Taehyung vrátil späť na internát, vynechal svoju popoludňajšiu hodinu a tréning. Vtrhol do izby a narazil na Jungkooka, ktorý sa chystal odísť a okamžite spojil ich pery. Potreboval nejakú formu uistenia, že Jungkook k nemu stále niečo cíti a ak bol toto úbohý spôsob, ako pocítiť túto iskru s Jungkookom znovu, tak to spraví.

Prosil ho, aby mu ošukal ústa a po chvíli zmätenia a žobrania staršieho, Jungkook súhlasil.

No keď pomaly pohyboval hlavou, počúvajúc Jungkookovo stonanie, hruď sa mu stále bolestivo zvierala a cítil sa úplne prázdne.

Miesto toho, aby mu Jungkook zamotal ruky do vlasov a dotýkal sa každého jedného centimetra jeho tela, ako to robil keď spolu prvýkrát spali, ocitli sa iba na posteli. Taehyung bol skrytý pod prikrývkou, kde mal znemožnený pohľad na Jungkookovú tvár. Videl iba tmu.

Stonanie mu naplnilo myseľ, no nevzrušovalo ho to, pretože Jinové slová sa mu stále ozývali v hlave.

Necítil sa, akoby spolu chodili, ale akoby boli iba kamaráti s výhodami.

Taehyung nedostal uistenie, ktoré chcel.

No nedokázal sa prinútiť k tomu, aby prestal, Jungkook ho chválil a povzbudzoval ho v tom, aby pokračoval. Aj keď to nebolo tak ako predtým, nemal už čo stratiť.

„K-kurva, baby, som blízko," zastonal Jungkook a Taehyung sa neodtiahol, zrýchlil pohyby hlavou a jazykom mu dráždil koreň penisu.

Keď Jungkook vyvrcholil, Taehyung sa stále neodtiahol, iba trochu zakňučal, keď sa mu mladší urobil priamo do úst. Cítil, ako sa mu všetka tá tekutina rozliala na jazyku a stekala mu po brade. Chutilo to horúco a trpko, no stačilo to na to, aby Taehyung na chvíľu prišiel o zdravý rozum.

Odtiahol sa a vystrčil spod prikrývky hlavu, vlasy mu padali do očí, takže sotva dokázal rozpoznať Jungkookovú tvár, no bolo to prvýkrát za celý čas, čo mohol v mladšieho tvári vidieť nejaký výraz. Oči mal trochu prižmúrené, ťažko lapal po dychu a Taehyungovi poskočilo nad tým pohľadom srdce. Tak veľmi bol na seba hrdý ze to, že prinútil mladšieho tváriť sa takto.

„Ako sa cítiš?" zamrmlal Taehyung a Jungkook otvoril oči. Pohľad sa mu naplnil túžbou, keď si všimol, ako Taehyungovi po brade stekalo jeho semeno.

Jungkook sa načiahol a utrel mu bradu. „Bol si dobrý, baby."

Spojil ich pery a Taehyung musel zadržať slzy, keď ho bozkával, pretože chcel tak veľmi uveriť, že je všetko v poriadku.

No keď sa odtiahol a uvidel Jungkookovú unavenú a zachmúrenú tvár, vedel, že to tak nie je.

„Cítiš sa ospalo?" spýtal sa Taehyung, hlas mal presiaknutý nádejou a pousmial sa. „Čítal som, že orgazmus pomáha zaspať."

Očakával, že sa Jungkook zasmeje, ako to urobil vtedy, keď mu to povedal prvýkrát, keď mali sex, no miesto toho zareagoval úplne inak a to mu pripomenulo, prečo by mala byť táto dilema na prvom mieste.

Jungkook stuhol. Pohľad mal prázdny a potom sa odtiahol, zvraštil obočie a Taehyung cítil, ako sa mu panicky zrýchlil tep, keď ho zas a znovu zhodila krutá realita na dno.

„Čo sa deje?"

Jungkook od seba Taehyunga zľahka odstrčil a to gesto mu zabodlo do srdca nôž. Zovrelo mu hruď, postavil sa z postele a sledoval, ako sa Jungkook postavil a zapínal si nohavice. „Ty-" Jungkook sa odmlčal, tváril sa nedôverčivo. „Urobil si to len preto, že si chcel, aby som zaspal?"

©dranny [ao3]
All rights reserved

A/N
Jungkook, čo to, preboha, stváraš?😭🤦‍♀️

Chce sa mi plakať, keď viem, čo sa teraz stane :(