Fall Asleep [Vkook; TR] ✔

33.

Stať sa skutočným Jungkookovým spolubývajúcim bolo výrazným zlepšením oproti podmienkach, v ktorých žili predtým; hádanie sa pri každej príležitosti, vyhýbanie sa navzájom a tancovať okolo seba ako dva magnety rovnakého pólu vedľa seba alebo prilievanie vody do zúriaceho ohňa. Aspoň teraz nechodili okolo seba ako dve nenávistné zombie s nedostatkom spánku a prestali sa na seba navzájom škaredo pozerať vždy, keď si skrížili cesty, no boli tu i veci, ktoré sa nezmenili a zostali rovnaké. Pravdepodobne boli kamaráti, to bolo to, čo navrhol a Jungkook sa zdal byť s tým nápadom v poriadku, no niekedy bolo ťažké povedať, či sa vôbec poznajú. Mimo ich izby bolo pre nich zriedkavé rozprávať sa osamote. Nebolo to tak, že by sa úmyselne snažili navzájom vyhýbať ako predtým, no nikdy nemali dôvod začať konverzáciu alebo sa stretnúť, a keď tak urobili, nikdy v tom neboli len oni dvaja.

No v noci sa všetko menilo. Každú noc po západe slnka a bláznivom vysokoškolskom živote boli spolu bez toho, aby boli na nejakej párty alebo v klube. Ich správanie za zatvorenými dverami v porovnaní s tým, keď boli vonku, bolo úplnou zmenou o 180 stupňov. V skutočnosti sa Taehyung mnohokrát cítil, akoby hovoril s úplne inou osobou a boli dve situácie, kedy sa aj on sám prichytil, že sa správa inak; tiché počúvanie mrmlania a obávania sa o Jungkookové slová. Štandardná situácia vyzerala tak, že spolu ležali v posteli, pod prikrývkou a s oknom otvoreným dosť na to, aby do miestnosti fúkal vietor, s Taehyungovými prstami v Jungkookových vlasoch. Rozprávali si všetko a hovorili o všetkom alebo skôr Taehyung častejšie rozprával svoje vtipné historky o zlyhaniach v jeho živote a Jungkook ho počúval, až kým nezaspal, bolo to niečo ako čítanie dieťaťu rozprávku pred spaním, no Jungkook trval na tom, že to tak nie je a že je to len preto, že Taehyungovo zbytočné mumlanie ho rozptyľuje od všetkých starostí, až kým ho úplne nevyčerpá.

Jungkooková pleť vyzerala zreteľne zdravšie. Taehyung Jungkooka vždy považoval za atraktívneho, no v poslednej dobe vyzeral zdravšie; v lícach mal farbu – slabú žiarivo červenú – jeho pokožka bola hladšia a jeho kruhy pod očami neboli také intenzívne.

Taehyung občas vyhlásil, že je najlepší liek na svete a Jungkook s tým nesúhlasil.

Samozrejme, nie každý rieši problémy takto. Zatiaľ čo Jungkook mal už len menšie problémy so spánkom, stále mal krehký spánok; aj ten najmenší zvuk ho prebudil a potom mal problémy s celým procesom zaspávania. Taehyung si presadzoval, aby ho Jungkook zobudil, keď sa tak stane, no nikdy to neurobil; zvyčajne len trávil zvyšok noci počúvaním hudby alebo behaním, preto bolo viac častejšie, že sa Taehyung prebudil aj sám.

A o to mal Taehyung strach. To bol dôvod, prečo miesto toho, aby počúval profesora, ako by mal, najmä so svojím prichádzajúcim vystúpením, sa schúlil na stoličke a pozeral na telefóne nápady, ktoré by mohli pomôcť človeku zaspať.

V tom momente hodina skončila a Taehyung vyletel z miestnosti, hýbajúc sa rýchlejšie ako jeho nohy, idúc cez celý kampus smerom k Jungkookovej triede, pokúsiac sa experimentovať s niekoľkými vecami, ktoré našiel na nete.