Fall Asleep [Vkook; TR] ✔

68.

Jungkook mu ponúkol, že by sa mohli najesť v drahom obchode s grilovaným barbeque niekde na severe mesta, kde jasne svietili svetlá a cesty boli preplnené autami a ľuďmi. Bolo to miesto, ktoré Taehyung miloval, pretože bolo nemožné sa tam cítiť osamelo alebo znudene, no vedel, že rovnako ako pre každého typického vysokoškolského študenta, tak aj pre Jungkooka boli peniaze dôležité a necítil sa dobre, keď ich na ňom utrácal. Takže navrhol iba piknik priamo v kampuse, kde bola k dispozícií aspoň bezplatná Wi-Fi.

„Si si istý, že je to bezpečné?" spýtal sa Taehyung a úzkostlivo si zahryzol do pery, zatiaľ čo sledoval, ako jeho priateľ vyliezol z okna tanečného štúdia.

Potom, čo Taehyung navrhol piknik, Jungkook tvrdil, že pozná miesto, kde by si ho mohli spraviť. Taehyung očakával nejaké pokojné prostredie v parku alebo nádvorie; povedať, že ho prekvapilo, keď ho Jungkook viedol do štúdia a išiel rovno k oknu, by bolo málo.

Jungkook povedal, že výhľad je zo strechy naozaj pekný, no Taehyung jednoducho nechcel spadnúť a zomrieť.

Jungkook niečo zamrmlal, no keďže to precedil pomedzi zuby, Taehyung mu nerozumel.

„Zomrieme," povedal Taehyung.

Jungkook pretočil očami, vzal si do úst košík a hodil ho niekde, kam Taehyung nedovidel. „Nezomrieme."

„Naozaj nemôžem zomrieť, Jungkook," pokračoval Taehyung a vystrašene zakňučal, keď sledoval, ako si Jungkook vystrčil nohy z okna tak, že stál na streche a za chrbtom nemal nič, čo by mu zabránilo spadnúť z viacposchodovej budovy. „Nemôžem zomrieť, kým nevystúpim na tom predstavení."

„Iba dovtedy?"

„Iba dovtedy."

Jungkook si odfrkol a natiahol ruku. „Budeme v poriadku. Yoongi hyung a ja sme toto robili stále."

Taehyung opatrne hľadel na jeho ruku, zdvihol obočie a o krok ustúpil.

„Ver mi," povedal Jungkook a Taehyung zdvihol hlavu, stretnúc sa s pohľadom mladšieho a zatiaľ čo sa pozeral do jeho hnedých očí, strach sa mu pomaly vytratil z mysle, akoby bol pod vplyvom nejakého kúzla.

Taehyungov pohľad zmäkol a prijal Jungkookovú ruku. O krok pristúpil, prestrčiac sa cez okno, zatiaľ čo ho Jungkook ťahal za ruku. Pevne zatvoril oči, keď sa nohou dotkol okenného parapetu a ruky omotal Jungkookovi okolo krku, držiac sa ho ako o život, zatiaľ čo mladší ho chytil za pás.

Neďaleko svojich pier započul smiech. „Budeš musieť otvoriť oči, aby si sa ku mne dostal."

Taehyung pootvoril jedno oko. V Jungkookovom náručí sa cítil bezpečne a nechcel sa pohnúť ani o centimeter, pretože by mohol spadnúť. „Vieš, môžeme mať ten piknik aj tu."

Jungkook zdvihol obočie a sklonil zrak. Taehyung sa ho stále držal, rukami sa ho pevne držal okolo krku a kraj strechy bol od neho vzdialený len dva metre.