Fall Asleep [Vkook; TR] ✔

56.

Jungkook zaťukal na Taehyungovo rameno a povzdychol si.

„Takže môžem ísť?"

Jungkook sa stretol s Taehyungovým prosebným pohľadom a pohľad mu trochu zmäkol, akoby sa vzdal, no potom štuchol Taehyunga do čela a ten sa zatackal dozadu. „Nie, bude lepšie, ak budeš spať tu."

Taehyung našpúlil ústa a pretrel si čelo skôr, než nasledoval Jungkooka, ktorý kráčal smerom ku dverám, popadol ho za ruku, otočiac ho naspäť a pokúsiac sa naňho pozrieť šteňacími očami.

Jungkook sa naklonil, pozrúc sa naňho a zdalo sa, že je skôr viac pobavený. „Čo je?"

„Aj tak nebudem vedieť zaspať, vieš to," odpovedal Taehyung a to, čo hovoril, bola pravda, nebude môcť zaspať, pretože bude vedieť, že je Jungkook sám.

Jungkook zovrel pery do úzkej linky, pootvoril ich a skúmal Taehyungov výraz, ktorý jasne niečo naznačoval a Taehyung nevinne zažmurkal očami.

„Nedotýkaj sa žiadneho vybavenia," vzdal to napokon Jungkook a Taehyung sa rozžiaril šťastím.

„Áno, pane!" vyjadril uznanie a Jungkook pretočil očami, zľahka vytrhnúc svoju ruku z Taehyungovho zovretia.

„Mám si zobrať aj bundu?" začal Taehyung, spustiac ruku a skĺznuc ňou po Jungkookovom ramene a bezmyšlienkovo si preplietol prsty s tými jeho.

Jungkook stuhol pri pohľade na ich ruky, vyzeral, že sa cíti trochu nepohodlne a Taehyung zamrzol, keď si uvedomil, čo spravil.

Robili spolu veľa vecí, no držanie za ruku nebolo jednou z nich. Bolo to niečo, čo keď videli, ako robia páry v kampuse, tak ich to dráždilo. Jungkook si myslel, že je to chvastanie sa vzťahom pred ostatnými a Taehyung si myslel, že je to zvláštne. Nevedel, prečo to urobil. Taehyung vedel, že Jungkook nenávidí zbytočné dotyky, no aj napriek tomu to urobil. Možno to bolo preto, že kvôli nedostatku spánku nerozmýšľal alebo možno to bolo preto, že sa ani nie pred tridsiatimi minútami obtieral o jeho rozkrok ako taký pes, no z nejakého zvláštneho dôvodu sa cítil, akoby to bolo prirodzene.

Taehyung sa začervenal a takmer Jungkookovu ruku pustil, no potom mladší odvrátil pohľad, preplietol ich prsty a odtiahol ho z miestnosti, akoby nič.

Taehyung v jeho očiach videl, že je v rozpakoch a musel prekusnúť úsmev.

„Je takmer leto, na čo by si potreboval bundu?"

Taehyung si odfrkol. Aj keď sa držali za ruky, nezabránilo to tomu, aby sa cítil hlúpo.

„Neviem," zamrmlal Taehyung a pevnejšie stisol Jungkookovú ruku, pokúsiac sa zvyknúť si na pocit spoločného tepla medzi ich dlaňami. „Počul som, že v tanečnom štúdiu je zvyčajne chladno."

Jungkook stlačil jeho ruku, aby ňou Taehyung prestal krútiť. „Ak to budeš potrebovať, zahrejem ťa."

Následne Jungkook počas chôdze do praktickej miestnosti neprehovoril, no to Taehyungovi nevadilo, pretože sa cítil byť príliš ospalý na konverzáciu, takže išli v bezpečnom tichu, ich prepletené ruky sa medzi nimi hompáľali a nerozdelili sa.