Fall Asleep [Vkook; TR] ✔

96.

„Prečo to robíš?" spýtal sa napokon Jungkook. „Už spolu nechodíme."

Taehyungovi sa v očiach mihla bolesť a na perách sa mu roztiahol nútený úsmev, no Jungkook svoje slová už nemohol vziať späť a tentokrát to ani nechcel. Jeho vlastná myseľ mu prišla ako bludisko a to už roky. Netrvalo dlho, kým sa osoba naštve, keď je zúfalá.

„To je ďalšia vec, o ktorej chcem s tebou hovoriť."

Jungkook zadržal dych, na čo sa Taeyhung nadýchol a aj naďalej sa hral s látkou jeho trička, zatiaľ čo na ňu intenzívne zízal.

Jungkook mlčal, čo dostalo Taehyunga do výhody, pretože mohol prehovoriť skôr.

„Vieš, ako som sa zmienil o tom, že po promóciách už nebudeme spolu?"

„Nie sme spolu už teraz."

Taehyung v rukách zovrel jeho tričko a vzhliadol k mladšiemu, ktorý rýchlo stíchol.

„Snažím sa tým povedať, že..." zavrčal Taehyung, no jeho hlas ani zďaleka neznel nepriateľsky. „Možno by sme mohli byť."

Jungkook len zažmurkal. Neveril tomu, čo počul a Taehyung sa začervenal z nedostatočnej reakcie. Sklonil zrak a hral sa tentokrát s lemom jeho trička a Jungkook premýšľal, čo povedať skôr, než mu Taehyung začne obchytkávať celú košeľu. No myseľ mal úplne prázdnu.

Myslel si, že to chce - nie, vedel, že to chce. Predstavoval si tento okamih viac ak jedenkrát, tajne dúfajúc, že sa stane realitou. No teraz, keď prišiel, uvedomil si, že si nie je istý tým, čo chce.

Taehyung napokon znovu prehovoril, už nebol schopný sedieť v tom tichu ďalšiu sekundu. „Neopustím ťa, Jungkook; už sa toho nemusíš báť. Budem tu pre teba po promóciách a aj dlhšie... ak je to to, čo chceš."

Jungkook bol Taehyungovou úprimnosťou ohromený a premýšľal, čo spravil, že si toto zaslúžil. Pokiaľ si pamätal, nepamätal si, že by sa niekedy tak veľmi snažil, aby si toto zaslúžil, aby s ním niekto zaobchádzal takýmto spôsobom; možno by sa mal začať snažil a to bol pravdepodobne ďalší dôvod, prečo bol preňho Taehyung až príliš dobrý.

„Je toto žiadosť o manželstvo?" provokoval ho napokon Jungkook, nedokázal odpovedať seriózne a nechcel, aby si bol Taehyung vedomý kríze v jeho mozgu.

Taehyung sa ešte viac začervenal a Jungkook cítil, ako mu nad touto rozkošnou reakciou ešte viac zovrelo srdce. Chcel sa natiahnuť a pobozkať ho na tie ružové líčka, no udržal sa späť.

„S-sklapni!" zamrmlal Taehyung a Jungkook si dovolil, aby sa mu na perách roztiahol úsmev. „Nechcem, aby mi bolo ubližované. Nechcem, aby bolo ubližované aj tebe."

Jungkookov úsmev sa rozšíril. Chcel povedať áno, znovu chcel Taehyunga držať v náručí a bozkávať ho, no tiež mu už nikdy nechcel ublížiť a vedel, že ak by sa vrátili k sebe, bude to mať za následok to isté znovu a znovu, pretože Jungkook stále utekal, utekal pred svojimi problémami, utekal od pomoci a utekal od Taehyunga.