Fall Asleep [Vkook; TR] ✔

42.

Večer po predstavení začali veci naberať lepší spád. Taehyung unikol neistote so svojím vzťahom s Jungkookom a začal ho považovať za pravého kamaráta, ktorý robí naozaj priateľské veci, prešiel tou celou nepríjemnou fázou všetkých myšlienok v strachu, aby nepovedal niečo urážlivé.

Samozrejme, niektoré veci sa nezmenili; boli chvíle, kedy Jungkook mlčky sedel, nereagoval, čo Taehyung nikdy nepovažoval za otravné, pretože sa zoznámil s takýmto správaním od mladších študentov.

Onedlho však Taehyung zistil, že sa s ním rozpráva pomenej a rozhovory sa stali skôr automatickou vecou. Tak moc si užíval jeho mrmlanie, neuvedomiac si, do akej miery rád počúva Jungkookovo rozprávanie, až kým si nesadol k nemu a nepočúval jeho zamatový hlas, zatiaľ čo sa naňho ohromene pozeral.

Aj keď sa Jungkook zdržiaval uzatvárať sa do seba, rozmýšľajúc nad svojimi hlbokými myšlienkami, v malých konverzáciách sa zlepšoval.

Taehyung si pamätal jednu konkrétnu príhodu, kedy jedli na zemi ramen, boli príliš lenivý na to, aby ho jedli vonku a to bol jeden z mála prípadov, kedy Taehyung nemohol vymyslieť začiatok konverzácie, tak v snahe prelomiť ticho predstieral, že v jedle bol jed a dramaticky začal kašľať. Vždy, keď Taehyung konal spontánne a často aj divne, Jungkook ho s pretočením očí ignoroval alebo mu pokynul, aby prestal, no v tom istom okamihu miesto toho, aby ho potľapkal po chrbte, položil misku ramenu a začal hmkať dramatickú melódiu, ktorá vždy hrala v lekárskych drámach a predstieral, že mu podáva prvú pomoc. To bol okamih, ktorý si Taehyung vážil, pretože to považoval za zlom, kedy bol Jungkook sám sebou.

Teraz miesto toho, aby sa zdržal v triede, Taehyung vybehol z triedy ako o preteky skôr, než bol učiteľ schopný dokončiť svoje 'zbohom', aby sa mohol stretnúť s Jungkookom, kde budú potom spolu sedieť v kampuse; zvyčajne Jungkook ležal na stole v altánku, oči mal zatvorené, zatiaľ čo počúval Taehyunga, ktorý napodobňoval náhodných študentov, ktorý okolo prechádzali.

Miesto toho, aby sa spoliehal na Jimina, ako na osobu, s ktorou bude chodiť von, prosil Jungkooka, aby ho vzal na bowling, na film alebo na niečo tak jednoduché ako je večera a napodiv sa zdalo, že Jungkook vždy bez veľkej neochoty súhlasil a uviedol, že pôjde len vtedy, ak bude platiť Taehyung, no keď tak chcel spraviť, prinútil ho zaplatiť len polovicu.

Miesto toho, aby sa spolu stretávali vždy, keď boli vo svojej blízkosti alebo v prípade potreby, začali spolu chodiť von len oni dvaja.

Stále boli chvíle, kedy mal Jungkook problémy so spánkom a musel si ísť zabehať, aby sa unavil, no Taehyung sa k nemu vždy kvôli morálnej podpore a spoločnosti pridal, aj keď nebol tak vo forme a zvyčajne meter za ním zaostával a nakoniec skončil tak, že ho boleli nohy a pálili pľúca.

Všetko išlo dobre, až príliš dobre, že to stačilo k tomu, aby Taehyung aspoň na chvíľu zabudol na všetky bolestivo nepríjemné situácie, v ktorých sa vyskytol a nasledoval svoje sny. Netrvalo však dlho, kým mu bolo znovu pripomenuté: