Fall Asleep [Vkook; TR] ✔

85.

„Jungkook, to stačí."

Hlboký zvuk Namjoonovho hlasu Jungkookovi do hlavy vyslal bolestné bodnutie; znel vzdialene, no upútal jeho pozornosť dosť na to, aby ho to dostalo z robotického režimu, v ktorom sa sústredil na všetky myšlienky a stuhnuto sedel. Celé telo mu na sekundu zoslablo, ruky mu spadli do lona. Sledoval, ako kvapká na podlahu pot. Ťažko dýchal.

Od minulého týždňa bol celé dni v tanečnom štúdiu, trénoval od chvíle, kedy vyšlo slnko, až kým nezapadlo a všetko nepohltila tma. Každú sekundu, kedy mal voľný čas, trénoval, až kým sa jeho mozog nemohol sústrediť na nič iné, než na pálenie v končatinách. Aj keď dosiahol svoj limit a bol na pokraji zrútenia sa, zostal v štúdiu a nechcel sa vrátiť na izbu, kde by mu každý kútik miestnosti niekoho pripomínal.

Znova sa mu v hlave rozzvonil Namjoonov hlas, ktorý ho vytrhol z myšlienok. Aj keď počul tie slová zreteľne, v mysli sa mu ozývali oveľa hlasnejšie.

Nerovnal sa, zatočila sa mu hlava a rozmazalo sa mu videnie. „Daj hudbu od začiatku."

„Jungkook -"

Namjoon do Jungkooka strčil a mladší si sotva uvedomil svoje pohyby, keď si rukou odhrnul vlhké vlasy z očí a išiel k hudobnému prehrávaču. Zvýšil hlasitosť tak veľmi, že všetci v miestnosti nadskočili, no pre Jungkooka to bolo perfektné; iste, bola to pre jeho uši agónia a bol presvedčený, že to bude mať za následok trvalé poškodenie uší, no nemohol si dovoliť nechať priestor na premýšľanie.

Presunul sa späť do stredu miestnosti a snažil sa ignorovať spôsob, ako sa mu točil svet, strop sa stával podlahou. Keď sa pozrel do zrkadla, prsty na nohách sa mu v tesných topánkach skrútili. Snažil sa udržať na nohách a nespadnúť.

Študoval svoj odraz; telo sa mu lesklo potom, akoby bolo namočené do vriacej vody, čo malo sa následok, že sa mu oblečenie lepilo na pokožku ako lepidlo. Pot mu stekal po tvári a vyzeral, akoby práve vyšiel zo sprchy a vlasy sa mu lepili na čelo, zakrývajúc mu oči a tmavé kruhy pod nimi.

Hrdlo mal suché a dehydrované. Pocit, ktorý tak dobre poznal, ho neustále utláčal, no tentokrát vedľa neho nebol nikto s fľašou vody a rozkošným výrazom.

Telo mu vypovedalo službu, no on to odmietal prijať, vytláčal si z hlavy všetky myšlienky a nútil svoje telo hýbať sa ďalej. Bol to zlomový bod a on dovolil dusivej horúčave, aby ho pohltila, zatiaľ čo jeho svaly sa topili v bolesti.

Niekto mu mal povedať, aký je rozchod na hovno.

Možno by kopačky nikdy nedostal.

Celý život veril, že rozchody sú len prehnané vnímanie toho, čo ľudia skutočné cítia, že tí, ktorí kopačky dostali, boli len dramatickí a robili z toho veľkú vec. Myslel si, že médiá rozchody len prikrášlili a zromantizovali v snahe urobiť z toho jedno veľké klišé, kde je láska to jediné, na čom záleží. Veril, že nikto mu nestojí za to, aby za ním smútil, aby pociťoval kvôli nemu bolesť a strácal zmysel života.

Veril, že to bolo všetko absurdné.

No teraz si uvedomil...

Že je skurvený idiot.

Možno nebude celý deň ležať v posteli, kde jediné, čo môže robiť, je byť v depresiách, spať a vyplakať si oči, zatiaľ čo bude premýšľať nad tým, čo stratil. Nebude jesť alebo chodiť von a v podstate bude mať zo života to, čo zobrazovali knihy. No v skutočnosti to bolo tak, že počas hodín nepočúval, nevenoval pozornosť behu, takže prebehol jeden, dva alebo aj desať kilometrov navyše, tancoval hneď, ako za sebou zatvoril dvere, nejedol nič iné, než nezdravé potraviny miesto zdravých, ako o pred súťažami obvykle robil a zo všetkého najviac...

Nedokázal spať.

Jungkooka vytrhol z myšlienok úder a hudba sa z ničoho nič vypla. Nedokázal skryť zamračenie, keď sa otočil a uvidel Yoongiho, ktorý ho prepaľoval pohľadom a päsť mal položenú na vypínači hudobného prehrávača.

Mladší otvoril ústa, aby sa sťažoval, keď si všimol, ako naňho všetci v miestnosti civia. Ani sa nepokúšali zakryť záujem. Všetka pozornosť bola venovaná jemu a Jungkook si nemohol pomôcť, no pohŕdal tým a cítil, ako sa mu v hrudi neustále vytvára bublina hnevu.

„Čo to má, kurva, znamenať, hyung?"

„Snažíš sa zabiť, ty hlupák?" skríkol Yoongi. Odtiahol ruku od prehrávača a popadol z podlahy fľašu vody. „Vypi to."

„Nie som smädný."

„Ale si, kurva," zavrčal Yoongi a strčil mu fľašu do chvejúcich sa rúk. „Vypi to inak ti to nalejem do krku."

Jungkook sa naňho intenzívne pozrel, no starší neustúpil, jeho pohľad bol prísny, až kým Jungkook nepocítil chvenia a nebol nútený sa vzdať. Povzdychol si, pretočil očami a priložil si fľašu k ústam.

©dranny [ao3]
All rights reserved

A/N
Ahojte, včeličky 🐝🥰💜

Teraz nás nejakú chvíľu čaká v tomto príbehu ťažie obdobie a napätá atmosféra, ktorá bude pretrvávať asi až niekedy do konca 🥺💜

Odhadujem tento príbeh asi ešte na 20 alebo 25 kapitol, podľa toho, ako mi to vyjde, ale toto je asi posledná taká záplezka 🥺 Potom už bude koniec :(

Ale na ten ešte nemyslime 🥰🥰

Purple y 💜💜