Fall Asleep [Vkook; TR] ✔

90.

„Aby som bol úprimný, pravdepodobne v teba verím viac ako v seba," zasmial sa trpko Jungkook a palcom mu zotrel slzy. „Nemal som sa ti vyhýbať, ani ťa nútiť k tomu, aby si sa cítil, akoby som k tebe už nič necítil, pretože si posledný, kto si to zaslúži. V ten večer tvojho prvého koncertu si bol, kurva, úžasný. Nepreháňam, keď hovorím, že si zaslúžiš úctu. Máš talent, ktorý nikto na tejto škole nemá. Tvoja láska a vášeň sú súčasťou tvojej hudby a každý, kto ju počúva, to cíti."

Taehyung mu pohľadom skúmal tvár, zrak mal rozmazaný slzami, no stále ho videl úplne jasne. Aj keby mal zatvorené oči, videl by ho. Trvalo minútu, kým Jungkookové slová začali dávať zmysel a spôsobili, že Taehyung trochu zalapal po dychu a nad tým uvedomením sa mu rozšírili oči. „Môj prvý koncert?"

Taehyung cítil, ako Jungkookovi stuhli prsty a ešte viac sa vystrel.

„Povedal si mi, že si prišiel neskoro a že si ma nevidel."

Rýchlo sa pokúšal žmurkaním potlačiť slzy. Jungkookov výraz sa uvoľnil a pery sa mu skrútili, keď mu znovu zotrel slzy.

„Prečo si mi klamal?"

Taehyung cítil, ako mu mladší končekmi prstov prechádza po čeľusti. „Pretože aj vtedy som bol do teba zamilovaný a vystrašilo ma to."

Starší cítil, ako mu zovrelo žalúdok a nebol ďaleko od toho, aby ho naplo. Nevedel, čo povedať, no chystal sa zo seba dostať nejaké slová a vedel, že z neho vyjdú bez akéhokoľvek významu, no než bol schopný čo i len otvoriť ústa, aby prehovoril, spoza rohu sa objavil režisér. „Začíname, poď so mnou."

Taehyung okamžite zabudol na to, čo chcel povedať a znovu mu stúpol tlak. Panicky sa na Jungkooka pozrel a ten sa naňho upokojujúco usmial. „Uži si to," zašepkal a vyzeral, že ho chce pobozkať, no neurobil to. „Nepozeraj sa na publikum, nerobíš to pre nich, ale pre seba. Toto je tvoj večer."

Taehyung bol sotva schopný prikývnuť, Jungkook mu pustil tvár a jemne mu z uší vytiahol slúchadlá. Zotrel mu ešte slzy a upravil strapaté vlasy. Taehyung sa ani nepohol, len sa naňho s vytreštenými očami pozeral, až kým ho režisér nechytil za plece.

Aj keď sa ho dotkol, pozrel sa späť na Jungkooka, ktorý sa naňho trochu usmial a Taehyung sledoval, ako od neho odchádza.

Zostaň, chcel povedať.

No než to mohol urobiť, do náručia mu bol strčený saxofón a tiahli ho na javisko.

„Ako prvý vystúpi Kim Taehyung, ktorý zahrá skladbu 'A Stitch in Time'."

Ešte raz sa obzrel, no uvidel, že Jungkook je už preč a keď bol na javisku, musel potlačiť zvierajúci pocit v srdci.

Nútil sa nepozrieť sa nepozrieť sa na publikum, nehľadať Jungkooka, pretože toto vystúpenie bolo pre neho samého, nie pre Jungkooka alebo pre niekoho iného.

Postavil sa do stredu javiska a uklonil sa. Intenzívne svetlo ho osvetľovalo a pálilo v očiach.

Uži si to.

Zatvoril oči, no potom začal pomaly hrať, každá nota vychádzala z nástroja pevne a stabilne. Hudba bola taká vrelá a napĺňala Taehyungové uši, no tomu už pozornosť nevenoval a robil to, čo hovoril Jungkook, že robí najlepšie.

Prepájal svoje emócie s hudbou.

Premýšľal o všetkom, čo ho robí šťastným. Čo miluje.

Ako ho rodičia pri jeho úplne prvom vystúpení podporili.

Ako predstieral, že so svojím otcom číta noviny.

Ako videl cez víkend svoju babičku.

Ako hral videohry so svojimi súrodencami.

Ako dostal zo školy list o prijatí.

Premýšľal o filmových maratónoch s Jiminom.

O počúvaní klasickej hudby s Yoongim.

A o Jungkookovi.

O tom, ako stretol Jungkooka.

Ako sa neskoro v noci hral s jeho vlasmi a rozprával sa s ním.

Ako počúval jeho smiech a sledoval jeho letmé úsmevy.

Premýšľal o bozkávaní s ním.

O tom, ako sa s ním miloval.

Ako Jungkooka miluje.

Ako Jungkook miluje jeho.

A potom sa ozval iba potlesk.

©dranny [ao3]
All rights reserved

A/N
Vyzerá to tak, že kapitolky budú častejšie, ako som si myslela xd Keďže Fall Asleep sa nám pomaličky blíži ku koncu a nás čaká nový vkook 🥰❤

Táto kapitolka je trošku kratšia, ale prišlo mi, že ukončiť ju takto, je asi najlepšie 🥰❤

I luv y ❤🥰 Snáď časť nesklamala ❤🤗