Fall Asleep [Vkook; TR] ✔

14.

Mladší sa pozrel na Taehyunga, ktorý si so zaklonenou hlavou pretrel nos. Potom si popod nos nadávky a keď sa pozrel na Yoongiho, zúžili sa mu zreničky. „Nie je to môj spolubývajúci."

Zelenovlások naklonil hlavu. „A prečo nie?" Pohľadom skĺzol k Jungkookovým rukám, ktoré hnedovláska pevne držali okolo pása. „Vyzerá to tak, že si rozumiete."

Obaja sa pomaly na seba pozreli, akoby si len teraz uvedomili svojej pozície a Jungkook okamžite spustil obe ruky k telu, akoby sa dotkol horúceho železa. Taehyung sa zatackal dozadu, vrazil do Yoongiho a už viac sa nezaujímal o zranený nos.

Najstarší pretočil očami a odtlačil ho nabok. Potom si z pleca zložil saxofón a strčil ho Jungkookovi do rúk.

Taehyung sa inštinktívne načiahol k hudobnému nástroju a zobral si ho späť, pretože držať v náručí ten hladký a studený povrch mu vždy pomáhalo proti úzkosti.

Nervózne si zahryzol do pery a pohľadom preskakoval medzi dvoma kamarátmi, ktorí sa na seba pozerali.

Jungkook zaťal čeľusť a oči sa mu zaleskli. „Vieš, prečo s ním nemôžem byť na izbe. Povedal si, že tomu rozumieš."

Staršieho pohľad zmäkol a o krok pristúpil. „Jungkook, ja rozumiem."

Taehyung sa zmätene zamračil. „Rozumieš čomu?"

Ani jeden z nich mu nevenoval pozornosť a tak predpokladal, že ho ignorujú. Urazene našpúlil ústa, no potom Yoongi k nemu kývol. „Jungkook, povedz mu to."

Najmladší sa naňho vražedne pozrel.

„Prečo by som, dopekla, mal?" odvrkol. „Nepochopí to. Rovnako ako to nechápeš ty a všetci ostatný!"

Taehyunga súcitne pichlo pri srdci. Aj keď bol stále netušil, čo sa deje, zdalo sa, že ten chalan mal vážne problémy s dôverou. Chcel povedať, aby mu dal šancu a že sa to pokúsi pochopiť, no nemohol to urobiť, pretože ani nevedel, či bude schopný ten sľub dodržať.

Yoongi k nemu o ďalší krok pristúpil. „Daj mu šancu; možno ti bude vedieť pomôcť. Ste si podobnejší, než si myslíš."

Jungkook si odfrkol a prezrel si hnedovláska od hlavy po päty. Ten o krok ustúpil a pokúsil sa jeho skúmavému pohľadu vyhnúť, no zrazu si niečo uvedomil. „Jemu? S čím by mi on mohol, dopekla, pomôcť? Nie sme si v ničom podobní."

Taehyung si zahryzol do pery a snažil sa necítiť urazene.

Najmladší sa sústredil znovu na Yoongiho.

„A nepotrebujem žiadnu pomoc," zasyčal. „Nič so mnou nie je. Nepotrebujem s ničím pomôcť!" Oči mal vytreštené a to bolo prvýkrát, čo Taehyung videl v tom chlapcovi akúkoľvek formu zraniteľnosti.

„Jungkook–"

„Prečo si v tomto taký tvrdohlavý?" Najmladší pristúpil vpred. „Naozaj si podráždený len preto, že nemôžeš šukať s Jiminom, pretože je tam Taehyung?"