Fall Asleep [Vkook; TR] ✔

94.

„Počkaj, zavolám sestričku, dobre?" povedal Taehyung náhle a vstal z postele.

Jungkook spanikáril a natiahol ruku, popadnúc Falošného Taehyunga za zápästie a pritiahnuc si ho späť k posteli.

Raz už Taehyunga stratil, nemohol oňho prísť aj vo svojich bláznivých halucináciách.

Taehyung sa pozrel na svoju ruku, než prekvapene vzhliadol k mladšiemu. Zružoveli mu líčka a zvraštil obočie. „Čo sa deje? Musím povedať sestričke, že si sa zobudil."

Jungkook pokrútil hlavou, pritiahnuc si staršieho bližšie a vdýchnuc jeho vôňu. Zdala sa byť taká skutočná; sladká, vrelá vôňa vanilky, ktorú Jungkook tak veľmi miloval. „Nechoď."

Mali halucinácie vôňu?

Taehyung stuhol a Jungkook cítil, ako sa mu zrýchlil tep.

Mali halucinácie tlkot srdca?

Taehyung znehybnel a predtým, než mu prstami jemne prečesal vlasy, zaváhal a Jungkook si spokojne povzdychol. „J-jungkook, musím, musím zavolať sestričku."

„Nie," zamrmlal Jungkook okamžite.

„Áno," odvetil Taehyung, hoci sa zdalo, že sa na odchod nechystá a aj naďalej Jungkookovi prečesával prstami vlasy. „Sestrička mi povedala, aby som ju zavolal, keď sa zobudíš. Chceš, aby som mal problémy?"

„Nie," zopakoval Jungkook tvrdohlavo a bolo mu jedno, že znie detinsky. „Nenechám ťa odísť. SI moja halucinácia, musíš ma počúvať."

Taehyungove prsty stuhli rovnako ako zvyšok jeho tela. „Čo?"

Jungkook neodpovedal, iba sa nosom obtrel o kľúčnu kosť Falošného Taehyunga a o nič sa nezaujímal, chcel len znovu zaspať.

Počul, ako Taehyung na sucho prehltol a než sa Jungkook dokázal spamätať, Taehyung ho od seba odtiahol. Jungkook protestne zastonal, no potom ho starší chytil za tvár a prinútil ho, sa naňho pozrieť.

„Jungkook."

Jungkook hmkol a trochu sa zamračil, stále držiac oči zatvorené.

„Pozri sa na mňa."

Jungkook sa zamračil. Nechcel. Chcel spať, no nikdy mu nešlo nepočúvnuť Kim Taehyunga, takže otvoril oči a nemohol povedať, že by to ľutoval, pretože hľadel do známych čokoládových očí. Cítil, ako sa v nich stráca.

„Vieš, že som skutočný, však?" spýtal sa Taehyung tichým hlasom, v ktorom bol počuť jasný náznak viny a zranenia.

Jungkook pomaly zažmurkal, mozog mal stále pohltený únavou a sotva tie slová spracovával, takže len pokrútil hlavou.

„Neklam mi."

Taehyungom trhlo, prižmúril oči, akoby ho tie slová zranili a sklonil hlavu.