Fall Asleep [Vkook; TR] ✔

26.

„Ja–" odmlčal sa a povedal prvú vec, čo mu napadla, „ja som iba – chcel som sa ospravedlniť za to obvinenie z toho, že si použil môj sprchový šampón, aj keď si ho nepoužil."

Jungkookovi sa otvorili ústa.

Wow, to naozaj nebolo to, čo chcel povedať.

Odolal nutkaniu plesknúť si po tvári, keď Jungkook zovrel pery. „Nie som idiot, Taehyung. Kto ti to povedal?"

Taehyung sa nervózne zasmial a odmietal sa pozrieť Jungkookovi do tváre, no cítil, ako doňho ten chalan pohľadom vypaľuje diery.

„U-uh, Jimin," zamrmlal a dúfal, že to Jungkook nepočuje, no počul.

Jungkook sa uškrnul a zízal na strop, jazykom si prejdúc po vnútornej strane líca.

„Ale to bolo len preto, že som ho o to prosil!" rýchlo objasnil Taehyung a pozrel sa na Jungkooka. „Prosím, nebuď naňho naštvaný, ak je tu niekto, na koho by si mal byť naštvaný, tak som to ja."

Jungkook odtrhol zrak od stropu a stretol sa s Taehyungovým pohľadom, v očiach mal nerozpoznateľnú iskru a Taehyung sa na moment obáva, že znovu povedal niečo zle.

A potom Jungkook nepatrne žmurkol a úzkostlivý úsmev spôsobil, že sa Taehyungovi uľavilo.

„Jimin má pravdu," zamrmlal, „záleží ti na všetkých a veľmi sa o ľudí bojíš, však?"

Taehyung sa zamračil. „Samozrejme, že áno, Jimin je môj kamarát!"

„Bojíš sa o mňa," zdôraznil Jungkook.

Pri tejto vete sa Taehyungovi do tváre nahrnulo teplo, no nešlo len o červenanie. „N-no, ty si tiež môj kamarát."

Jungkook zdvihol obočie, no Taehyung neustúpil. Možno, že predtým neboli kamarátmi, nevedel nájsť dôvod, prečo by teraz nemali byť.

Jungkook odvrátil zrak, no stále prevládal ten malý úsmev a Taehyung aj naďalej pokračoval v hľadení naňho.

„Dobre," bolo všetko, čo povedal, no Taehyungovi to na tvári spôsobilo jasný úsmev. Znamenalo to, že Jungkook nie je proti tej myšlienke.

Taehyung sa prisunul bližšie, až kým sa jeho ruka neopierala o tú Jungkookovú, a keď sa neodtiahol, Taehyungov úsmev sa rozšírili, aj keď Jungkook znovu stuhol, tak sa Taehyung trochu odsunul a vytvoril tak pohodlnejšiu vzdialenosť.

A potom v príjemnom tichu sedeli. Taehyung sa hlavou o stenu. Bolo to prvýkrát, čo bol s Jungkookom a cítil sa spokojne.

„Vieš, som prekvapený," povedal Jungkook, preťajúc ticho a Taehyung spozornel. Jungkook nad jeho reakciou pretočil očami.

Taehyung rozžmurkával svoju ospalosť. „Prečo?" spýtal sa, zakryjúc si ústa pri náhlom zívnutí.

„Že si nemyslíš, že som divný," odpovedal potichu Jungkook.