Fall Asleep [Vkook; TR] ✔

36.

Taehyung sa zachichotal a dal si päť sám so sebou, aby len tak nedržal ruku vo vzduchu. „Áno! Každý deň!" Čo bola technicky pravda. Každú noc spolu spali, ale nie tak, ako si každý myslel a bol príliš opitý na to, aby si toho všimol.

„Taehyung, ideš na rad!"

„Pozeraj a uč sa," povedal nezrozumiteľne, prichytil sa okraju stola, aby nespadol a prižmúril oči, snažiac sa sústrediť na zvyšné poháre na druhej strane, no všetko sa mu točilo.

Išiel na rad Taehyung, aby sa na Jungkooka uškrnul a oči mu stmavli a čeľusť zaťala. Taehyung sa prostredníctvom tejto hry dozvedel, že mladší je ťažko poraziteľný a neuveriteľne konkurencie hodný.

Zatvoril jedno oko, aby lepšie zaostril, na čo sa zameral a vyplazil jazyk. Pri tejto hre skončil oveľa lepšie, ako si myslel, že skončí, pretože nemal žiadnu techniku a iba náhodne hodil loptičku, dúfajúc, že v jednom z nich čistým šťastím skončí, no po niekoľkých hodoch si myslel, že má na to talent.

Každý v očakávaní čakal a Taehyung sa chvel od návalu toľkého adrenalínu a alkoholu, ktorý mu pretekal žilami. Bez váhania strelil a loptička letela neobvykle vysoko a na sekundu si Taeyhung myslel, že minie, no potom spadla s veľkým šplechnutím do pohára, či spôsobilo, že dav sa rozkričal.

Taehyung nahlas zalapal po dychu a predtým, než to dokázal spracovať, Minjae ho zdvihol a otočil sa s ním. Minjae nahlas kričal a Taehyung na chrbte pocítil pár drsných potľapkaní, ako veľmi sa dav naťahoval. „Vyhrali sme. Vyhrali sme, však?!"

Minjae prikývol a Taehyung nadšene zdvihol ruky, povzbudzujúc a potom poslal Jungkookovým smerom vzdušný bozk. „Ďakujem, že si minul, Jungkookie!" skríkol. „Budem s tebou spať tááák dlho, ako budeš chcieť!"

Počul niekoľko vzrušených zapískaní a aj napriek tomu, že nevedel, čo za tým je, bezohľadne zapískal aj on, i keď to bolo skôr pľuvanie všade naokolo.

Pocítil na zápästí zovretie a predtým, ako zistil, kto to je, bol odtiahnutý z Minjaeho uchopenia a krik a pískanie davu zosilnelo.

Hlava sa mu bolestivo krútila a pevne sa chytal všetkého, čo dokázalo zabrániť tomu, aby spadol. Oči sa mu zavreli a nechal sa odtiahnuť preč. Pevne sa chytil ruky, ktorá ho ťahala, na čo sa neznáme telo prilepilo na to jeho a on zakňučal, keď mu hudba drvila jeho už dosť chaotický mozog.

Ešte len spracovával to, že opustil stôl a dav, keď započul buchnutie a on otvoril oči.

Prvá vec, ktorú uvidel, bol Jungkook, pohľad mal nebezpečný a tmavý. Druhou vecou, ktorú videl, bol priestor, v ktorom sa nachádzali.

„Prečo som v skrini?"

Jungkook ho ignoroval a išiel rovno k veci. „Taehyung, čo si, dopekla, myslíš, že robíš?!"