Fall Asleep [Vkook; TR] ✔

98.

Jimin mu to oplatil tým, že mu poslal ich fotku a Taehyungovi takmer vyletelo srdce z hrude.

Na fotke sa obaja zdali byť v autobuse; dôraz bol kladený na nich, no v pozadí bolo vidieť okno s dažďovými kvapkami na jeho povrchu, za ktorým bol výhľad na oceán. Jimin mal nové vlasy - znovu sa vrátil k svojej prirodzenej čiernej farbe - jemne sa usmieval, čo Taehyung vždy miloval a do značnej miery pripomínal slniečko. Mal oblečený červený šál, ktorý mal vytiahnutý až k brade a tmavý kabát, ktorý dokazoval spolu s červeným nosom chladnú teplotu. Taehyung sa nad roztomilosťou svojho kamaráta pousmial.

A potom tu bol Jungkook.

Nakláňal sa k obrazovke. Ofinu mal ako obvykle strapatú a Taehyung si dokázal predstaviť, ako do nej vojde prstami tak ako vždy; bola dosť dlhá na to, aby mu takmer zakryla oči, no Taehyung bol rád, že nie. Na Jungkookovi hrali hlavnú rolu oči, tie veľké čokoládovohnedé oči, z ktorých sršala nežnosť a zvodnosť a v ktorých sa dokázal utopiť, aj keď to bola iba fotka. Taehyung im nedokázal odolať.

Mal na sebe čiapku, ktorú mu kúpil a obyčajné tričko, ktoré kontrastovalo s Jiminovým štýlovým oblečením, no dokonale vystihovalo jeho dokonalosť. Na perách mal malý úsmev, nie dosť široký na to, aby sa mu v kútikoch skrčili oči, no dosť široký na to, aby pripomínal úškrn. Akoby vedel, že Taehyung tú fotku uvidí.

No odvážny úsmev stranou, Taehyung si okamžite všimol zmenu Jungkookovho správania. Nebol si tým istý, no vyzeral lepšie. Nevedel, či to bolo tým osvetlením alebo rozostrením alebo či to bolo jeho očami, no tá cesta do Busanu sa ukázala byť naozaj prospešná.

Mladšieho kruhy pod očami zmizli a hoci tam trochu stále boli, neboli vidieť ako inokedy. Líca mal zdravej ružovej farby, ktorú mala na svedomí buď chladná teplota alebo uzdravovanie. Zodpovedali farbe jeho plných červených pier, vďaka ktorým vyzeral očarujúco.

Taehyung ani nezaregistroval, ako jeho telo zareagovalo, keď ho uvidel; srdce mu automaticky zovrelo a rozbúchalo sa mu, čo mu do hrude vyslalo príjemné teplo, ktoré sa potom rozšírilo do celého jeho tela až po končeky prstov na nohách. Na perách sa mu roztiahol nepatrný úsmev a ani na sekundu nepochyboval o tom, že je stále do toho chalana smiešne zamilovaný nech sú od seba aj akokoľvek vzdialený. Aj napriek tomu, že žalúdok sa mu všelijako skrúcal, cítil sa dobre.

Po tom, čo obdržal správu sa Taehyung mohol konečne spokojne tešiť zo svojej cesty domov a sústrediť sa aj na iné veci, ako boli ľudia a vysokoškolské povinnosti. Po tom, čo odišiel z mesta, ocenil kvalitný čas, ktorý strávil s rodinou a kamarátmi a vrátil sa späť k nostalgickým dňom.

Od Jungkooka nedostal ani jednu správu až takmer do konca leta a vždy predpokladal, že po tom všetkom čase, ktorý strávili oddelene, by bol na to pripravený. Jeho problémy o porušení ich dohody sa zmenili na neznesiteľnú túžbu a zatiaľ čo sa naňho s očakávaním tešil, bol presvedčený, že bude schopný zachovať pokoj, no mal vedieť, že:

Pokiaľ ide o Jeon Jungkooka, nikdy nebude schopný udržať pokoj. Stalo sa tak aj v nedeľu v noci a Taehyung by vedel tento okamih povedať do detailov, akoby to bola scéna s nejakého filmu. Opísal by to ako najromantickejší a najdramatickejší moment, ktorý kedy mohol nastať, no v skutočnosti to bol jeden z Jungkookových typických spôsobov: ohromujúci a úprimný, no pre Taehyunga perfektný.

Bolo niečo okolo dvoch ráno a on bol v úplnej tme utiahnutý v rohu svojej izby, zabalený do hrubej prikrývky, ktorá mu obmedzovala akýkoľvek pohyb a v rukách držal video konzolu. Bol uprostred hrania Overwatch so svojím bratom, kedy neobvyklé ticho prerušilo cinknutie.

Vždy v ňom bola malá nádej, ktorá mu pohltila mozog vždy, keď mu zazvonil telefón. A hoci vedel, že je tu možnosť, že bude opäť sklamaný, keď ho skontroluje, stačilo to k tomu, aby sa vymanil z prikrývky a vytiahol si telefón. Keď ho vyťahoval, bol úplne pokojný a zmenilo sa to až vo chvíli, kedy na svetlej obrazovke uvidel krátku a jednoduchú správu. Telefón mu vypadol z ruky a automaticky nadšene poskočil.

❤ Jeon ❤ : Som späť.

Po tom, čo to prekonzultoval so svojimi rodičmi, rozhodol sa, že sa vráti až na ďalší deň. A konzultácia a rozhodovanie znamenalo, že rodičia naňho nakričali o nebezpečenstve cestovania uprostred noci. Taehyung sa ako dieťa vrátil späť do svojej izby, nadávajúc si popod nos, no následne sa natešene pozrel na správu. No potom sa pohľadom presunul na Jungkookovú fotku pri kontakte.

Bola to fotografia, ktorú si Taehyung tajne spravil počas jedného ich rande. Keď ju Taehyung odfotil, Jungkook bol akurát chystal zahryznúť do hamburgera. Taehyung mu v tej chvíli tvrdil, ako dobre to vie robiť ústami, pretože ich vie otvoriť ešte viac. Jungkook sa následne začal hamburgerom dusiť.

Taehyung sa nad tou spomienkou zasmial a natešene mu odpísal.

Ja: som práve v daegu, vrátim sa zajtra.

Netrvalo dlho, kým Jungkook zareagoval.

❤ Jeon ❤ : Vyzdvihnem ťa.

©dranny [ao3]
All rights reserved

A/N
Viem, že posledné kapitolky sú trochu nudné, ale je tomu tak preto, že sú to tie konečné a už len tento príbeh uzatvárajú 😄❤