Fall Asleep [Vkook; TR] ✔

99.

Taehyung meškal. No nebola to tak úplne jeho chyba.

Z deväťdesiatich deviatich percent to bola jeho chyba. Deväťdesiatich ôsmych, aby bol presný.

Počas jazdy autobusom späť do Seoulu bol taký šťastný a vystrašený, že znovu uvidí Jungkooka, že do seba nalial celú fľašu vody, aby sa upokojil. Neskôr zistil, že to nebol najlepší nápad, pretože cesta trvala hodiny a v autobuse nebol žiaden záchod.

Asi po dvadsiatich minútach strávených v autobuse potreboval ísť na toaletu a vodič sa nezaujímal o jeho nápad zastaviť celý autobus, takže Taehyung musel vystúpiť, odkázaný na to, použiť toaletu na stanici. V okamihu, kedy autobus dorazil na miesto určenia, vyletel z dverí a bežal smerom k toaletám, pričom si batožinu umiestnil pri dverách, pretože sa príliš ponáhľal na to, aby niekoho požiadal, aby mu ju postrážil.

Taehyung si myslel, že to bude v poriadku, pretože predpokladal, že tam bude len pár minút, ak nie sekúnd, no v okamihu, kedy vyšiel z kabínky, jeho batožina tam nebola. Uvedomil si, že by mal prestať tak veľmi predpokladať.

Nakoniec začal pobehovať okolo, hľadajúc svoju batožinu dobrých tridsať minút, no potom to vzdal, nahlásil to polícií a odišiel hľadať Jungkooka. Bez batožiny, bez peňazí a bez jedla.

Modlil sa, aby mladší už neodišiel, hoci to bola malá pravdepodobnosť a Taehyung mu veril; bolo mnoho faktorov, ktoré by mohli prispieť k tomu, aby sa dnes nestretli.

Slnko zapadalo a stanicu už mali o chvíľu zatvoriť. Jungkook vedel byť romantický, ak chcel, no Taehyung by nikdy neočakával, že ho nechá čakať aj po záverečných hodinách.

Napísal by Jungkookovi, kde mu vysvetlil situáciu a požiadal ho o konkrétnu polohu, kde sa stretnú, no telefón si nechal v batožine kvôli strachu, že ho stratí.

Zdalo sa, že pokús o zodpovednosť uňho nikdy nedopadol dobre.

Po tom, čo čakal snáď hodiny, si uvedomil, že pred ním pobehovali ľudia, ktorí sa ponáhľali domov a že počas hľadania svojej batožiny stratil pojem o čase.

Po ďalších tridsiatich minútach horúčkovitého pobehovania v okruhoch sa dav zväčšil a ľudia začali byť čoraz viac nepokojnejší. Blížila sa doba zatvárania, ktorá mu ničila šance nielen vidieť Jungkooka, ale dokonca aj nájsť spôsob, ako sa vrátiť na univerzitu úplne bez peňazí.

Správne, keď sa chystal pristúpiť na svoje jediné riešenie, ktorou bolo nájsť ochranku a požiadať ich, aby ho odviezli domov ako stratené dieťa, všimol si známy chrbát, opierajúci sa o stenu. Aj keď mala osoba sklonenú hlavu a pozerala do telefónu, Taehyung ju okamžite rozpoznal.

Taehyung sa na chvíľu ani len nepohol, len sledoval chlapcove plecia a zdvíhajúci sa hrudník ako blázon. Nechcel už predpokladať v nič, pretože už si raz pomýlil úplného cudzinca s Jungkookom, no potom chalan od telefónu vzhliadol, odrazil sa od steny a pozrel sa smerom k autobusu. To stačilo k tomu, aby sa potvrdilo Taehyungovo presvedčenie.