Fall Asleep [Vkook; TR] ✔

84.

Jungkook naňho na sekundu zaslepený hnevom hľadel, no potom jeho výraz zmäkol a on si uvedomil, čo povedal a oči sa mu rozšírili úplnou hrôzou a ľútosťou, zatiaľ čo sledoval, ako si Taehyung utiera slzy. „Kurva, Tae, ja-"

„Naozaj si to myslíš?" spýtal sa, viditeľne sa chvel.

Jungkook prehltol a zaváhal, než k nemu natiahol ruku. „N-nie, m-myslel som si, že je ti jedno, čo si myslia ostatný?"

Taehyung jeho ruku odstrčil a s chladným pohľadom sa naňho pozrel. „Nepočúval si ma, povedal som iný ľudia, ale nie ty. Nezaujíma ma, čo si myslia ostatný, pretože ma nepoznajú. Ale ty? Vieš o mne všetko. Povedal som ti všetko! Všetko! Aj keď ty si mi o sebe nepovedal nič. Otvoril som sa ti. Snažil som sa pre teba robiť tak veľa a ty si sa mi pozrel do očí a odsúdil si ma! Odsúdil si ma, kurva. Si skurvený kretén."

Jungkook pokrútil hlavou, vyzeral zničene. „Tak to nie - ja som ne - neviem, prečo som -" odmlčal sa, bojoval so slovami a Taehyung bol dosť všímavý na to, aby videl, ako sa mladšieho ruky začali chvieť. „Neviem, prečo som to povedal."

„Ja tiež neviem."

Taehyung si nemyslel, že niekedy uvidí Jungkooka z niečoho tak panikáriť, no vôbec tým nebol polichotený. „Nemyslím si to, prisahám, baby. Nič z toho, čo som povedal, si nemyslím."

Taehyungom trhlo. „Prosím, nehovor mi tak."

Jungkook vyzeral, akoby ho práve niekto zastrelil. „Tae, prepáč mi to."

Taehyung si zahryzol do pery, dokonca aj keď ho Jungkook zranil, stále nechcel, aby ho videl rozrušeného. Chcel len hodiť rukami Jungkookovi okolo krku a povedať mu, že mu odpúšťa, aj keď nie. Láska ho robila patetickým.

„Si veľmi talentovaný, viem, že si nikdy neveril tomu, čo všetci hovorili. Kurva, a mňa to štvalo. Spýtaj sa Yoongiho, že som tých idiotov takmer zabil," povedal zúfalstvom presiaknutým hlasom. „Nemal som ti to povedať bez ohľadu na to, ako veľmi som bol nahnevaný a je mi to ľúto."

Taehyung prehltol a sklonil zrak, nedokázal nájsť vhodné slová. Nevedel, čo povedať alebo urobiť.

„Ba - Tae, máš pravdu. Nespávam," priznal nakoniec, ale Taehyung si myslel, že je príliš neskoro na to, aby to niečo napravilo. „Keď nespím, správam sa naozaj nerozvážne. Ľahko sa naštvem a hovorím veci, ktoré by som nemal povedať. Veci, ktoré si nemyslím."

„Jungkook..." povedal Taehyung a stiekli mu slzy, keď sledoval mladšieho v núdzi. Nenávidel, aký slabý sa kvôli láske cítil.

Jungkook k nemu pristúpil, chytil rukami Taehyunga za tvár a starší sa tentokrát neodtiahol, len sa mu z hrdla vydral vzlyk a videl, ako to Jungkooka zlomilo.

„Baby, prepáč," zašepkal a palcom utrel Taehyungovi slzy. „To, čo som povedal, nebola pravda. Bol som naštvaný a chcel som, aby si ustúpil, pretože som sebecký a totálny idiot, ale ty nie. Si perfektný a láskavý, si všetko."