Fall Asleep [Vkook; TR] ✔

3.

Taehyung nepochopil a len sa ešte žiarivejšie usmial. „Som tvoj spolubývajúci!" zopakoval a poškriabal sa na zátylku. „Nemôžem uveriť, že som sa strápnil pri prvom stretnutí. Sľubujem, že už sa to nestane." Čo bola obrovská lož.

„Nie," zvraštil obočie Jungkook. Vyzeral tak ešte vyčerpanejšie ako predtým. „To je nemožné."

„Nie, nie je. Prisahám, že viem byť sebaistý, ak chcem. Len som–"

„Aby si bol môj spolubývajúci," prerušil ho, „je nemožné. Izba nemá dve postele."

Úsmev mu ochabol, pretože to nebola reakcia, ktorú očakával. „Čo?"

„Nie si môj spolubývajúci," povedal mladík. Jeho hlas bol trochu chrapľavý a Taehyung sa zamračil. Prekvapilo ho, aký bol nepriateľský a ako rýchlo sa jeho správanie zmenilo.

„Ale je to pravda," povedal potichu a ľutoval, že Jiminovi dovolil, aby si papierik s číslom jeho izby nechal. „Povedali mi, že toto je moja izba. Izba číslo 204." Poukázal na číslo na dverách ako chabý dôkaz.

„Mýliš sa. Zle si počul," otočil sa Jungkook, pripravený znovu odísť.

Taehyung natiahol ruku a mimovoľne ho chytil za zápästie. „Počkaj," vykríkol. Ešte viac zvraštil obočie, pretože čo bolo také ťažké na tom, uveriť, že je jeho spolubývajúci? Jimin a Yoongi povedali to isté.

„Je to pravda, prisahám na život svojho saxofónu!" Jungkook sa pozrel na zápästie, ktoré mu zvieral. Hnedovlások ho rýchlo pustil a trápne si odkašľal. „To preto viem tvoje meno," vysvetľoval ďalej. „Povedal som Jiminovi a Sugovi, že moja izba je 204 a povedali mi, že meno môjho spolubývajúceho je Jeon Jungkook. Ako dôkaz som mal aj kúsok papiera, ale nechal som ho u nich. Naozaj neviem, prečo som to urobil, ale–" chaoticky si mrmlal.

„Si si istý, že je to práve táto izba," prerušil ho Jungkook, „mohlo to byť iné číslo a ty si ho iba zle prečítal."

„Samozrejme, že bola! Nie som hlúpy. Viem čítať!"

Mladík sa naňho uštipačne pozrel. „Práve som ťa videl, ako si si dvakrát udrel hlavu o stenu."

Taehyung pootvoril ústa. Chalan z jeho izby ho nazval hlúpym a takým spôsobom, že nemohol protestovať, pretože to bola pravda. Dvakrát si udrel hlavu o stenu. Žalúdok sa mu nepríjemne skrúcal, keď si naraz na niečo spomenul. Otočil sa a padol na kolená. Jungkook prekvapene ustúpil. „Čo to, dopekla, robíš?"

Ignoroval ho a položil si puzdro so saxofónom pred kolená. Prehrabával sa v jednom z vonkajších vreciek a potom z neho vytiahol zlatý kľúč. „Ah HA!"

Vyskočil znovu na nohy. Cítil sa byť oveľa ľahší a kľúč držal tak, aby ho Jungkook videl. Ten sa zamračil a natiahol ruku, aby mu ho vzal. No Taehyung ruku rýchlo stiahol späť, odignoroval jeho nesúhlasný pohľad a prišiel ku dverám. Vložil kľúč do kľúčovej dierky a otočil ním. Vedome sa uškrnul a stlačil kľučku, po čom sa dvere dramaticky otvorili.