Fall Asleep [Vkook; TR] ✔

92.

„Tae, pokoj, vyzeráš, akoby si išiel na popravu," zamračil sa Yoongi.

Taehyung si nervózne zahryzol do pery, zatiaľ čo sledoval, ako si všetci sadli na svoje miesta.

Mal pravdu v tom, že by sa s Jungkookom nespojil. Nový telefón si zatiaľ nemohol dovoliť kúpiť, pretože bol vysokoškolský študent a mal obmedzený rozpočet, takže pri každej príležitosti, ktorá sa mu naskytla, použil mobily svojich kamarátov, dokonca aj keď to bol niekto cudzí. No všetko vždy skončilo pri hlasovom záznamníku, ktorý sa Taehyungovi ozýval už aj v spánku.

Teda ak si nejaký doprial.

Chodil na izbu viackrát denne, modliac sa, aby tam mladšieho uvidel, no každý deň to bolo rovnaké; rovnaká ponožka na zemi, rovnaká neuprataná posteľ a rovnaké rozhádzané oblečenie. A to bola chvíľa, v ktorej si Taehyung s hrôzou uvedomil, že Jungkook vôbec neprišiel na izbu.

Takže preto bol tu, na tanečnej súťaži v nádeji, že tu Jungkooka uvidí.

Skôr než začne predstavenie, sa pokúsil ísť do zákulisia, no zastavila ho ochranka a odtiahli ho späť k publiku. Premýšľal, ako sa mladšiemu podarilo pri jeho predstavení prepašovať do zákulisia, ktoré bolo oveľa lepšie zabezpečené.

Jimin vystupoval tiež a keďže mal Taehyung Yoongiho mobil len pre seba, každých pár minút mu písal, či je tam Jungkook.

Preto, keď Yoongiho mobil cinkol, rýchlo sa naň pozrel.

Je tu.

Taehyung si vydýchol a keď odpisoval na správu, chveli sa mu prsty.

Môžeš s ním hovoriť?

Jimin odpovedal takmer okamžite.

Nie, chystá sa na pódium.

Hneď potom zhasli svetlá a Taehyung podal Yoongimu telefón naspäť. Ruky sa mu stále striasli od nervozity. Takmer počul svoj tlkot srdca, pretože vedel, že čoskoro uvidí Jungkooka a bolesť z toho, ako veľmi mu chýbal ešte zosilnela.

„Účinkujúci číslo jeden, Jeon Jungkook."

Taehyung v očakávaní zaťal ruky v päsť a tak veľmi ich zatínal, že Yoongi mu povedal, aby prestal.

No Yoongiho slová stíchli v okamihu, kedy sa Jungkook objavil na pódiu. Vyzeral silne a sebavedomo.

Jungkook mal na sebe čiernu čiapku, pravdepodobne aby si skryl unavenú tvár a voľnú košeľu s čiernymi koženými nohavicami, ktoré mu obopínali stehná. Taehyungom prešla nečakaná vlna pýchy z toho, že vedel, aké je to tie stehná cítiť, no ten pocit okamžite prevalcovala úzkosť.

V pozadí začala hrať hudba a Jungkook sa stále ani raz nepozrel na dav, oči mal pevne zatvorené a Taehyung kútikom oka videl, ako sa Yoongi zamračil.

Znervóznilo ho to, no potom začal Jungkook tancovať a Taehyung sa čudoval, prečo o ňom na sekundu zapochyboval.

Bolo to silné a intenzívne na rozdiel od Yoongiho obvyklého štýlu tanca. Možno preto sa Yoongi tak mračil. Bola to hip-hopová choreografia, ktorá si vyžadovala takú úroveň tanca, o ktorom by Taehyung ani nesníval, že niekedy uvidí. Pohyboval sa synchronizovane s hudbou, akoby bola vytvorená priamo preňho a Taehyung bol presvedčený, že mu muselo trvať veľa času a úsilia, aby sa naučil všetky tie kroky. Zrazu mu všetky jeho časté návštevy tanečného štúdia začali dávať zmysel. Nevedel o tanci nič, no vedel, že táto technika bola naozaj ťažká, no Jungkook to robil tak, akoby to bola tá najjednoduchšia vec, akoby s vedelo ľudské telo takto pohybovať prirodzene. Čo tak úplne nebola pravda.

No ku koncu predstavenia Yoongi povedal niečo, čo ho úplne vyviedlo z miery.

„Niečo nie je v poriadku."

Taehyung odvrátil pohľad od Jungkooka a zmätene sa pozrel na zamračeného Yoongiho. „Čo? Ide mu to dobre."

„Prečo má stále zatvorené oči?"

Taehyung pomaly zažmurkal a otočil sa, uvedomiac si, že Jungkook má naozaj stále pevne zatvorené oči, obočie mal bolestivo zvraštené a teraz dokonca aj Taehyung videl, že niečo nie je v poriadku. Sám bol umelec a vedel, že kedykoľvek umelci zatvoria oči, tak to je iba na chvíľu a zriedka. No nikdy predtým ich nevidel zatvorené takto, tak pevne, že mu z čela vystupovali žili a v kútikoch očí sa mu tvorili vrásky. „M-možno sa do toho len vžil?"

„Nie, to nie je tým," povedal bez váhania Yoongi a naklonil sa, akoby premýšľal, čí vstať alebo nie. „Má závrat. Pohyby jeho nôh sú nedbalé. Má zatvorené oči, pretože sa snaží neomdlieť."

„Č-čo?"

A potom, akoby to bolo načasované práve na túto chvíľu, Jungkook zakopol a takmer sa skotúľal z pódia. Celý dav zalapal po dychu a Taehyung skríkol.

Jungkook sa ale, našťastie, v správnom čase odrazil, no šťastie ho opustilo vo chvíli, kedy si zdvihol ruku k hlave a chytil sa za ňu. Urobil niekoľko nedbalých krokov, než sa zrútil na zem.

©dranny [ao3]
All rights reserved

A/N
Soo... Je trochu sad, že teraz asi pôsobím, ako nejaký autista, ktorý nemá život a celé dni len prekladá na wattpad xd

Ale naozaj to tak nie je... Som naozaj spoločenský extrovert 😂 Len momentálne mám toľko voľného času, že ho nemám ako vyplniť 😂 Zajtra idem do Petržalky na nejakú akciu, takže dnes nemám znovu čo robiť._.

Plus, spolubývajúca so mnou nechce ísť von, takže zase čučím na intráku a uvažujem nad zmyslom života bcs sa nechcem vonku promenádovať úplne sama._. Well... bojím sa tých bratislavských ulíc._.

Purple y 😂💜💜💜