Fall Asleep [Vkook; TR] ✔

43.

Po tom, čo prekročil svoj limit, si všimol, ako sa Jungkook opiera o budovu, bol na mobile a Taehyung ešte viac zrýchlil.

„Jungkook!" zvolal, keď bol dosť blízko na to, aby ho mladší počul.

Jungkook zdvihol z telefónu zrak a zúžili sa mu oči, keď uvidel, ako druhý chlapec beží smerom k nemu, akoby uvažoval, prečo ide Taehyung neskoro.

Taehyung spustil sériu ospravedlnení, snažiac sa popadnúť dych, zatiaľ čo sa v duchu pochválil za to, že sa rozhodol behávať spolu s Jungkookom, pretože ak by to neurobil, už teraz by bol mŕtvy.

Snažil sa udržať puzdro od saxofónu v rukách, pretože ho boleli za celú to dobu, čo ho držal, zatiaľ čo bežal. Pritisol si ho k hrudi, zabrániac jeho pádu.

Jungkook si toho všimol a pretočil očami, než zobral puzdro z Taehyungovho pevného zovretia a prehodil si popruh cez plece. Po druhej vlne zmätenia sa naňho Taehyung vďačne pozrel a využil príležitosť pozbierať sa.

„Čo sa deje?" spýtal sa so zdvihnutým obočím Jungkook.

Taehyung si nebol istý, či sa pýta, čo robí alebo prečo meškal.

Pretiahol sa v chrbte, príšerne mu v ňom puklo a poškriabal sa na nose. „Trochu som sa dostal do problémov s profesorom, pretože som cez miestnosť hodil fľašu s vodou, ktorá ho náhodou zasiahla, ale prisahám, že som chcel trafiť do koša!"

Jungkook sa zasmial, na perách mu hral pobavený úškrn a Taehyung si zľahka oprášil plecia a zamračil sa. „To nie je na smiech. Musel som tú vodu pred všetkými utierať!"

Jungkook hmkol a pozrel sa na svoje hodinky. „Som ohromený. Skončil si dosť skoro. Čistenie zvyčajne trvá aspoň hodinu."

Taehyung sa nad tým komplimentom poklonil. „Áno? Dokonca ma po ceste zastavil aj Jimin!" povedal, chcel, aby ho pochválil ešte viac.

„Jimin? Čo ti hovoril?"

Taehyung zamrzol, keď sa mu pred očami objavila skrytá spomienka a znovu sa skrčil. „Uh, iba niečo čudné."

Jungkookovo zamračenie sa prehĺbilo. „Čo? Hovoril ti o svojom sexuálnom živote s Yoongi-hyungom alebo niečo podobné?"

„Áno, povedal, že-" Taehyung sa odmlčal skôr, ako to dokázal povedať. „Ale to teraz nie je to, o čom sa práve teraz rozprávame."

„O čom teda?"

Taehyung sa znepokojene zamrvil a trochu si želal, aby mal znovu v rukách puzdro od saxofónu, aby jeho reč tela nebola taká čitateľná. Zasmial sa smiechom takým neistým, že sa pri tom zvuku zachvel.

Jungkook ani nežmurkol, akoby si želal preskúmať viac toho, čo chcel Taehyung povedať, mohol vidieť otázky v jeho tvári, no miesto toho Jungkook len prerušil očný kontakt a pokrčil plecami. „To je v poriadku. Nemusíš mi to hovoriť."

Taehyung si povzdychol, no nešlo o úľavu.

Malo sa mu uľaviť, že naňho Jungkook ďalej netlačil, no teraz sa nemohol zbaviť toho podivného pocitu, akoby sa mu niečo plazilo v žalúdku až do krku a vedel, že to bude aj naďalej cítiť, až kým neprehovorí.

Rozhodol sa preto pre dva plány:

Plán A: udržať to v tajnosti, čo spôsobí, že sa mu to bude navždy zdať divné, no nebude sa tým zaťažovať.

Plán B: povedať to všetko mladšiemu a potom sa na tom zasmejú a pôjdu ďalej pokračovať vo svojom živote a jesť vyprážané kurča.

Nakoniec sa rozhodol pre druhý plán.

„Len si myslel, že spolu chodíme," zamietol a potom sa nervózne zasmial, akoby to bola tá najnezmyselnejšia vec, akú kedy počul. Jeho smiech pomaly stíchol, keď si všimol, že sa k nemu Jungkook nepripojil a na tvári má nečitateľný výraz. No, mal si vybrať plán číslo jeden.

Taehyung stuhol hrôzou.

Mal si vybrať prvý plán.

No potom sa Jungkook bez humoru zasmial, vďaka tomu sa Taehyung cítil ešte viac neisto ako predtým. „Prečo by si to myslel?" spýtal sa prázdnym tónom.

Taehyung zaškrípal zubami nad jeho zarazenou reakciou. „J-ja neviem. Povedal, že je to preto, že sa často spolu flákame. Čo je tak trochu pravda."

„Trochu," zopakoval Jungkook pomaly, výraz mal prázdny a Taehyung sa zamračil. Nenávidel, keď mal mladší neutrálny výraz, bolo to horšie, než keď ho videl s nahnevaným. Prinajmenšom tým mohol uhádnuť, čo si myslí, no keď bol neutrálny, nemal ani potuchy a to bolo desivé. Už ako tak bolo ťažké ho prečítať a Taehyung si dokonca začal myslieť, že sa trochu naučil jeho výrazy čítať.

„Um, takže kam chceš ísť?" spýtal sa Taehyung a snažil sa rozptýliť napätú atmosféru zmenou témy.

Jungkook chvíľu mlčal, akoby premýšľal, než sa narovnal, opatrne si stiahnuc popruh z puzdra od saxofónu z ramena a prevesiac ho Taehyungovi cez krk.

Taehyungove ruky rýchlo vystrelili, zachytiac ho pre prípad, že by mu spadol a pozrel sa naň,než sa znovu ohromene pozrel na Jungkooka.

„Myslím, že dnes večer zostanem na izbe."

Taehyungovi sa rozšírili oči. „Čo? Ale už sme sa dohodli, že pôjdeme na to nové vyprážané kurča."

Jungkook sa odmietal stretnúť s Taehyungovým pohľadom a pokrčil plecami. „Zabudol som, že musím trénovať, v poslednom čase som to flákal."

Taehyung zaťal čeľusť.

Znovu sa ospravedlňoval tréningom.

Bolo mučivé, že už sa nemohli ani dohodnúť bez toho, aby Jungkook náhle neodišiel na ďalší tréning kvôli tomu, že sa s Taehyungom stretávali často.

„N-no, dobre. Možno že by som ti mohol na tréning priniesť jedlo?"

„Nemusíš, v poriadku," vyhŕkol Jungkook a Taehyung stuhol, pichlo ho v hrudi. Bolo to už dávno, čo ho mladší bez srandy odmietol.

„Nechcel by som, aby si niekto myslel niečo divné."

Taehyung prehltol, keď mu vyschlo v hrdle. Vedel, že Jungkook zopakoval to isté, čo povedal, no stále sa nemohol zbaviť toho nepríjemného pocitu, ktorý z toho mal.

Chcel povedať, že to nemyslel vážne, no miesto toho všetkého, dokázal len zamrmlať: „Tak sa teda vidíme na izbe?"

Jungkook nič nepovedal, len predtým, než odišiel, prikývol. Nechal tam Taehyunga, opäť zmäteného a bez slov, zatiaľ čo premýšľal, čo sa to, dopekla, práve stalo.

Pár sekúnd bol ponorený do myšlienok, ktoré sa nakoniec zmenili na pár minút, ktoré sa zmenili na niekoľko, zatiaľ čo upieral zrak do stenu, o ktorú sa predtým Jungkook opieral, mlčky sa mračil, v duchu si nadávajúc za to, že si nevybral plán A.

„Je tá stena zaujímavá?"

Taehyung nad tým neznámym hlasom nadskočil a poobzeral sa okolo seba, uvidiac dobre vyzerajúceho chalana, ktorého napokon identifikoval ako jedného z Jungkookových kamarátov, na ktorých narazil v deň, kedy ho pozval na predstavenie. Vysoký, pekný a s ostro rezanými zubami. Ten, ktorého Taehyung údajne poznal, aj keď si ani nepamätal jeho meno.

©dranny [ao3]
All rights reserved

A/N
Prekvapenie🥰💟