Fall Asleep [Vkook; TR] ✔

40.

Jungkook sa poškriabal na zátylku a nastrúhal grimasu. „Uh, snažil som sa prísť po tréningu, ale nakoniec som premeškal tvoje vystúpenie."

Taehyung nič nepovedal, len pomaly zažmurkal a trochu pootvoril ústa.

„Prepáč," dodal neskôr Jungkook.

Taehyung spozornel, oči sa mu rozšírili a mával nad tým Jungkookovi pred tvárou, tak blízko, až Jungkook o krok ustúpil.

„Nie, neospravedlňuj sa!" takmer skríkol. „Fakt, že si prišiel, mi stačí."

Jungkook sa prekvapením začervenal a otvoril ústa, aby niečo povedal, než ich znovu zatvoril a miesto toho mu podal sušienku.

„Tu."

Taehyung sa na ňu pozrel a potom naspäť na Jungkooka a potom späť na sušienku.

Jungkook zbledol, než prehovoril: „Rozdávali zadarmo sušienky a ja naozaj nemám chuť na nič sladké, takže..."

Taehyungovi sa rozšírili oči. „Takže to dávaš mne?"

Jungkook neodpovedal, výraz sa mu skrútil, akoby zjedol kúsok citróna, no to robiť nemusel, pretože Taehyung si z jeho rúk zobral sušienku. Nezmieňoval sa o tom, že je si veľmi dobre vedomý skutočnosti. Že rozdávali zadarmo sušienky, pretože zjedol väčšinu z nich až mu bolo na zvracanie.

„Vďaka."

Jungkook len hmkol na odpoveď.

Mlčky stáli, zatiaľ čo Jungkook sa pozeral na svoje nohy a Taehyung jedol sušienku, snažiac sa udržať svieži, pretože posledná vec, ktorú potreboval bolo, aby ovracal celého Jungkooka.

„Už si jedol?"

Jungkook zdvihol hlavu a z tváre mu zmizol prázdny pohľad. „Nie."

„Poďme sa najesť," povedal Taehyung.

Jungkook zdvihol obočie. „Len my dvaja?"

„Nebuď hlúpy, aj so všetkými ostatnými," otočil sa a ukázal na miesto, kde predtým stáli jeho kamaráti, no zistil, že sú už preč. Zamračil sa a otočil sa späť, premýšľajúc, prečo už odišli.

Rozpačito sa na Jungkooka usmial a ten vyzeral pobavene. „Dobre, tak potom možno len my dvaja?"

Jungkook zovrel pery do úzkej linky a vyzeral neisto, takže Taehyung znovu prehovoril. „No tak, sme spolubývajúci, a ani raz sme neboli vonku len my dvaja. Nemyslíš si, že je to šialené?"

Jungkook stále nič nehovoril, svaly mal napäté a Taehyung našpúlil ústa. „Nehryziem."

Jungkook sebou trochu trhol, no Taehyung sa to rozhodol ignorovať.

Cítil sa šťastný, že Jungkook išiel, pretože to dokázalo, že ho mladší neignoruje.

Zdalo sa, že Jungkook si všimol výraz v Taehyungovej tvári, takže po chvíli váhania sa mu svaly uvoľnili. „Kam sa chceš ísť najesť?"