Fall Asleep [Vkook; TR] ✔

77.

Taehyung sa prebudil úplne lepkavý a zničený, akoby sa prebudil z dlhej kómy. Telo ho bolelo a svaly sa mu zvierali bolesťou. Po holej kožu mu stekali kvapôčky potu a bol zakrytý hodvábnou látkou, ktorá upokojovala jeho citlivú pokožku a dodávala mu zvláštny pocit bezpečia.

Cítil sa stuhnuto a na chvíľu si nevedel uvedomiť prečo si necítil všetky končatiny. Zabraňovalo mu to v pohybe.

Keď konečne nabral odvahu, aby otvoril oči, svet sa mu na sekundu zatočil. Slnečné lúče vychádzajúceho slnka sa odrážali od stien a prechádzali cez okno. Unavene si pretrel tvár.

V miestnosti bolo počuť iba vzdialené spievanie vtákov a ten zvuk mu pomohol sa lepšie prebrať. Mozog sa mu rozbehol, uniknúc z pasce bláznivej ospalosti, ktorá ho väznila. Sklonil zrak a vtedy si s úľavou uvedomil, že má svoje končatiny stále na svojom mieste a koreň problému spočíval iba v tom, že bol zabalený do obrovskej hrubej prikrývky.

Ďalšou výzvou preňho bolo, pokúsiť sa prísť na to, prečo bol zabalený v tej hrubej látke a prečo bol celý nahý. Keď sa prebudil, jeho všetky spomienky boli rozmazané.

Taehyung zažmurkal, oči mal pod viečkami suchá a musel ich na chvíľu prižmúriť a zvraštiť nos, aby sa zbavil dráždenia v nich. Kožu mal pod očami až k nosu napnutú, bol to pocit, ktorý zvyčajne cítil po hodinách plaču. Na chvíľu bol zmätený, pretože si nepamätal, že by plakal, dokonca ani to, že by bol smutný. Znovu otvoril oči, sledujúc tmavý vzor na prikrývke, ktorý povzbudil jeho myseľ a konečne si začal spomínať na udalosti z predchádzajúcej noci. Cítil, ako mu horí tvár, keď si spomenul na to, čo sa včera stalo, na stony a vzrušenie, ktoré pohltilo jeho myseľ. Na perách sa mu roztiahol úsmev a musel si zahryznúť do spodnej pery, aby zadržal zahanbený smiech, pretože tušil, kto ho asi mohol zakryť tou hrubou prikrývkou.

Trochu sa z tej látky vyslobodil a odfúkol si z očí ofinu. Otočil sa, očakával, že uvidí vedľa seba Jungkooka a jeho rozkošný výraz, ktorý vždy mal, kedykoľvek bol v hlbokom spánku. Taehyung očakával, že sa mu nad tým pohľadom rozbúcha srdce, ako sa to stávalo vždy, no to iba dovtedy, kým vedľa seba neuvidel prázdny priestor a úsmev mu okamžite opustil pery.

Srdce sa mu nerozbúchalo, ani nezrýchlilo. Miesto toho mu zovrelo žalúdok a na tvári sa mu objavil smutný výraz.

Nevedel, prečo bol taký sklamaný alebo prečo ho bodlo pri srdci. Nebolo zriedkavé, že by sa prebudil sám, v skutočnosti to tak bolo častejšie, pretože Jungkook sa prebudil vždy oveľa skôr ako on a Taehyung to vedel, takže mu to nevadilo. No po včerajšej noci očakával niečo iné. Nebolo každé ráno ako ráno po tom, čo robili niečo tak intímne. Okrem toho bol dnes jeden zo zriedkavých dní, kedy Jungkook nemal ráno žiadnu hodinu. A zvyčajne v takých dňoch zostane v posteli, aby robil staršiemu spoločnosť a často sa prebúdzali aj ďalšie štyri hodiny.

Taehyung sa zamračil, zahryzol do so pery a podarilo sa mu vytiahnuť jednu ruku z pevnej prikrývky. Natiahol sa, popadnúc svoj telefón, snažiac sa spotenými prstami napísať svoje heslo a vytočil Jungkookovo číslo.

Posadil sa a priložil si telefón k uchu, zúfalo počúvajúc pípanie. Keď sa ozvala hlasová schránka, porazenecky si povzdychol, ruku nechal spadnúť naspäť na posteľ a pevne zovrel telefón.

Zaujímalo ho, či je mladší práve zaneprázdnený. Dúfal, že je.

Taehyung si odfrkol a narovnal sa, znovu sa pozrú na telefón a rýchlo mu napísal správu. 

Hej! Si zaneprázdnený? Ak nie, môžeme sa spolu naraňajkovať. 

Po niekoľkých sekundách mu ukázalo, že správa bola prečítaná a Taehyung nadšene skríkol.

Trpezlivo čakal na odpoveď a nadšene vykopával nohami hore a dole ako malé dieťa. Čakal minútu, uplynulo ďalších desať minút a žiadna odpoveď mu neprišla.

Cítil, ako zosmutnel, keď ho zasiahla tvrdá realita.

Dal mu iba prečítané?

Jeho priateľ?

Po tom, čo mali sex?!

Ale prečo?

A potom Taehyung stuhol, keď ho uvedomenie zasiahla ako baseballová pálka do tváre. Telo mu automaticky naplnila úzkosť, zatiaľ čo si čoraz viac a viac spomínal na udalosti včerajšieho večera.

Spomenul si na ohromné emócie, ktoré ním včera v noci pretekali, spomenul si na to, ako mu mozog pohltilo vzrušenie a spomenul si, ako Jungkookovi povedal, že ho miluje.

„Oh môj bože," zastonal a zdesene si priložil ruku k ústam. „Som taký hlúpy, dopekla."

Keď o tom premýšľal, nevedel, prečo to povedal, bol pri zdravom rozume a pri všetkých zmysloch, tak prečo to, dopekla, povedal?

Možno preto, že jeho myseľ bola opantaná tým, čo robili alebo možno bol len ovládaný emóciami, ktoré v tom čase cítil.

Ale teraz?

Povedal Jungkookovi, že ho miluje skôr, ako si to uvedomil. Nikdy by sa nepriblížil k tomu nebezpečnému slovu začínajúcemu na L; vedel, že má mladšieho naozaj rád až tak veľmi, že to bolo zahanbujúce, no nechodili spolu dlho. Nebolo možné, aby to už bola láska.

Však?

©dranny [ao3]
All rights reserved

A/N
Haha, teraz sa stane niečo zlé :)))))

Ale to vám len tak naznačujem 🙃🙃🙃🙃🙃🙃🙃

OMG!!!😍😍😍❤❤❤ Táto kniha má už cez 20K? 😍😍❤ Omg, všimla som si to až teraz a naozaj vám ĎAKUJEM!❤😍 Ste naozaj zlatíčka ☺❤

I luv y so much ❤❤❤