"Hovorí sa, že keď si zamilovaný, nemôžeš zaspať, ale teraz, keď som stretol teba, mám pocit, že konečne môžem."
University AU; Jungkook a Taehyung sa stávajú spolubývajúcimi. No Jungkook trpí nespavosťou a nemôže zaspať s inými ľuďmi a Taehyung ned...
Ups! Tento obrázek porušuje naše pokyny k obsahu. Před publikováním ho, prosím, buď odstraň, nebo nahraď jiným.
Taehyung zamrzol, pretože ten hlas poznal. Ten hlas by spoznal kdekoľvek.
Pomaly sa otočil, uvidiac, že tam stál Jungkook, ruky mal vo vreckách mikiny, vyzeral pokojne, no jeho výraz hovoril niečo iné; oči sa mu zúžili a čeľusť mal zaťatú.
Taehyung zalapal po dychu a zasiahlo ho uvedomenie. Dôvod, prečo mu prišlo také divné byť tak blízko k Mingyuovi bolo preto, že to nebol Jungkook.
Taehyung by si zanadával do úbohého, no bol príliš šokovaný. „Čo tu robíš?"
Jungkook sa naňho odmietal pozrieť a nad tým mu puklo srdce.
Mingyu k nemu pokojne pristúpil. „Wonwoo sa nezaujíma. Je to všetko len kvôli zábave. Nie je to tak, že by som sa s ním chystal chodiť."
Jungkookové oči nebezpečne stmavli a Taehyung inštinktívne pristúpil k nemu, aby ho upokojil, postavil sa pred Mingyua a prinútil tak Jungkooka sa naňho pozrieť.
„Ako dlho si tu?" spýtal sa Taehyung a Jungkook pohľadom skĺzol k nemu, zamaskujúc podráždenie.
„Záleží na tom? Dosť dlho," odpovedal Jungkook a Taehyung sa zamračil nad jeho chladným tónom hlasu.
Narovnal sa, pokúsil sa nevyzerať vystrašene. „Prečo tu si?"
Jungkookovi sa zúžili oči. „Prečo si myslíš?"
Taehyung si odfrkol, začal sa ním cítiť frustrovane, Jungkook priamo neodpovedal na jeho otázky. „Myslel som si, že si na bowlingu."
„Myslíš si, že by ťa Jimin nechal ísť do klubu samého?"
Taehyung si zahryzol do jazyka. Samozrejme vedel, že Jimin by ho nikdy nenechal ísť do klubu samého, preto by ho neprekvapilo, ak by sa náhodou počas noci objavil, no stále to nevysvetľovalo, prečo tu bol Jungkook.
„No, ak sa o mňa Jimin bál, prečo si tu teda ty?"
Jungkook rýchlo zažmurkal, bol tou otázkou zaskočený, no príliš rýchlo sa upokojil a otvoril ústa, aby odpovedal, no spoza Taehyunga vyšiel Mingyu. „Môžeš sa upokojiť, Jungkook. Iba sme sa zabávali."
Obaja, Taehyung aj Jungkook, otočili hlavy k Mingyuovi, zízajúc naňho, akoby zabudli, že tu stále je.
„Ty, sklapni," ukázal na Mingyua Jungkook. „A o tomto by si mal radšej povedať Wonwoovovi, je mi jedno, že hovoríš, že ho to nezaujíma, povieš mu to aj tak."
Taehyungovi sa z vyschnutého hrdla vydral povzdych nad Jungkookovou náročnosťou a ťažko prehltol.
„My odchádzame," povedal skôr, než mohol Mingyu argumentovať, potom popadol Taehyunga za zápästie a ťahal ho cez dav.
Taehyung sa nechal ním tiahnuť, pretože uniknúť tej dusivej vlne telesného tepla bol ten najnepríjemnejší nápad.
V okamihu, kedy boli vonku, Taehyung očakával, že ho Jungkook pustí, no miesto toho bol stiahnutý do uličky medzi klubom a reštauráciou, kde neboli žiadny ľudia.