Taehyung sa naklonil, vytreštil oči a nevedome si hrýzol spodnú peru. Chvíľu mu trvalo, než si premyslel odpoveď a Jungkook trpezlivo čakal, zdanlivo nemal v pláne prehovoriť prvý.
„Hej, je všetko v poriadku?"
Nechcel už chodiť okolo horúcej kaše; chcel sa posunúť ďalej.
Jungkook bol na chvíľu ticho, výraz mal prázdny a Taehyung si nemohol pomôcť, no cítil sa hlúpo, pretože si začal myslieť, že už vie mladšieho prečítať.
„Áno, všetko je v poriadku."
Taehyung zvraštil obočie a zatiaľ čo ho skúmavo sledoval, jeho obavy sa zväčšili. „Naozaj?"
„Naozaj."
Taehyung o krok pristúpil a keď Jungkook neustúpil, prišiel k nemu ešte bližšie, až kým nestál priamo pred ním a špičky ich topánok neboli od seba vzdialené len pár centimetrov. Cítil, ako ho Jungkook prepaľuje pohľadom, zatiaľ čo on študoval povrch svojich topánok a počítal sekundy, odkedy naposledy prehovoril.
Jungkook nič nepovedal a ticho preťal Taehyung, prinútiac sa konečne nervózne pozrieť na mladšieho.
„Dobre, v poriadku teda," zamrmlal.
Jungkook Taehyunga vytrvalo sledoval, na čo sa starší postavil na špičky a jemne mladšieho pobozkal na pery, pevne zatvoril oči a miesto toho, aby sa bozku poddal, tak sa modlil, aby ho Jungkook neodstrčil.
Po chvíli zaváhania sa Jungkook sklonil, takže Taehyung nemusel stáť na špičkách a zapojil sa do bozku. Jungkook si vytiahol ruky z vreciek a chytil Taehyunga za pás, prehĺbiac bozk.
Taehyung mu do pier vzdychol a pocítil, ako ním prešla veľká vlna úľavy,
Nestratil Jungkooka.
Ich bozk nebolo oproti tomu predchádzajúcemu včera v noci nič. Bol jemný, pomalý a navzájom si ochutnávali pery.
Taehyung sa cítil ohromene a chcel Jungkookovi znovu povedať, že ho miluje, no vedel, že to asi nie je najlepší nápad.
Bez ohľadu na to, ako dobre to s nimi šlo, Taehyung nemohol ignorovať, že je s Jungkookom, s tým istým chalanom, ktorého Taehyung takmer vyčiarkol zo svojho života ešte skôr, ako spolu chodili, pretože nevedel, ako všetky tie pocity zvládnuť. Ľudia sa počas noci nezmenia a Taehyung nechcel Jungkooka vystrašiť.
Ak je čas to, čo mladší potrebuje, Taehyung mu ho dá.
Jungkook bol prvý, kto sa od bozku dotiahol, no aj naďalej si Taehyunga držal blízko a obtrel sa nosom o jeho tvár, pomaly a ochranársky.
Obaja mali zatvorené oči, užívali si spoločnosť toho druhého.
Jungkook Taehyungovi vtisol bozk na zatvorené viečka. „Hej, Jungkookie?"
Mladší hmkol. „Áno, baby?"
Taehyungovi sa nad tou prezývkou zovrelo hrdlo a prehltol. Chcel sa Jungkooka spýtať, prečo nemohol včera spať. Chcel mu povedať, že vie, že niečo nie je v poriadku a požiadať ho, aby mu povedal, čo sa deje.
No miesto toho len zopakoval: „Všetko je v poriadku, však?"
Jungkook presunul ruky na jeho tvár a prstami ho chytil pod bradou, zdvihnúc mu hlavu a pozrúc sa do jeho zraniteľných očí. Taehyung dúfal, že mu odpovie úprimne, keď Jungkookov pohľad zmäkol a pery sa mu zdvihli do upokojujúceho úsmevu.
„Všetko je v poriadku," potvrdil, než znovu spojil ich pery a vášnivo ho pobozkal.
Všetko bolo v poriadku.
©dranny [ao3]
All rights reservedA/N
Hah🙃🙃🙃
Btw: Teraz som si počítala celkový počet slov, čo som preložila za rok 2019!😱😱 A bolo to celých 290 150 slov!😱😱😍 Snáď ich bude tento rok viac ☺❤
I luv y ❤🥰
ČTEŠ
Fall Asleep [Vkook; TR] ✔
Fanfic"Hovorí sa, že keď si zamilovaný, nemôžeš zaspať, ale teraz, keď som stretol teba, mám pocit, že konečne môžem." University AU; Jungkook a Taehyung sa stávajú spolubývajúcimi. No Jungkook trpí nespavosťou a nemôže zaspať s inými ľuďmi a Taehyung ned...