EUPHORIA

Časť piata- Keenan

...

Po práci sme každý z nás išli domov sa pripraviť. Luka mi poslal SMS s adresou baru. Dohodli sme sa, že sa stretneme pred barom. Keď som dorazil na adresu, ktorú mi poslal do správy, zastal som a rozhliadol som sa. Luka tu ešte stále nebol. Nemal som teda na výber, len počkať. Predsa nemôže prísť neupravený za svojou priateľkou, ktorá ho už vytúžene čaká.

 Spomeň čerta.

 Šokovane som stál na mieste a nevedel som od neho odtrhnúť zrak. Vyzeral inak a stále rovnako. Vždy sa obliekal elegantne, to sa mu aj patrí. Ale teraz vyzeral predsa len inak. Celkom ani nerozumiem, prečo som z toho tak vykoľajený. Vidím ho takto bežne, ale prečo práve teraz vyzerá tak dobre? Môj výraz musel byť jasný, pretože Luka sa len sebavedomo usmial a hlavou mi pokynul, aby som ho nasledoval.

Bar bol hlučný a tmavý. Nesťažujem sa, každý bar by taký mal byť. Ide len o to, že ja som veľa barov ešte nenavštívil. Nie som ten typ. Neviem, či to bolo tmou alebo klavírom, ktorý stál na malom pódiu, čo mi nedovolilo prezrieť si interiér... Klavír. Musím dnes nájsť možnosť, ako sa k nemu dostať. Mám chuť nechať moje prsty hrať čokoľvek. Som si istý, že ak sa aspoň na chvíľu nechám uniesť hudbou, začnem sa cítiť komfortnejšie. Sedeli sme s Lukom oproti sebe a pozerali sme sa na seba. Na chvíľu, akoby všetko okolo nás prestalo existovať. Náš očný kontakt prerušila až príliš hlúpa otázka, ktorú niekto položil. Luka sa zodvihol a odišiel na wc. Zrazu sa na mňa doslova hodila Ani.

,,Čo hovoríš na Luku?" vyhŕkla zo seba so zvedavým pohľadom. 

,,Dala by som ruku do ohňa za to, že si ho zo začiatku nemal rád. Už mi niekoľko ľudí povedalo, že sa najprv správa ako totálny idiot. Stále len buzeruje a má ku všetkému komentár. No časom každý zistí, že je to naozaj dobrý človek s úprimným srdcom," položila svoju ruku na moju nohu a ďalej pokračovala, ,,Luku priam zbožňujem, poznáme sa už večnosť. Neviem, čo by som bez neho robila. Veľakrát mi pomohol a som mu za to veľmi vďačná." Stíchla.

Neviem o čo jej ide, to mi chce naozaj tak veľmi dať najavo, že Luka je len jej? Ja ti ho neberiem, ty chobotnica. Nepotrebujem počúvať o tom, ako sa veľmi ľúbite. Nezaujíma ma to...

 Prečo klamem sám seba? V skutočnosti ma bolí počúvať jej reči a predstavovať si ich spolu. Zmenil som svoj zadumaný výraz na úsmev a povedal som: ,,Máš pravdu, tiež som si to o ňom prv myslel. Aj keď ma stále niekedy hnevá, je to dobrý človek. Veľa si toho prežil a niekedy sa to odrazí na jeho prístupe k iným. Musíte byť spolu naozaj šťastní. Uznávam, že vám trochu váš vzťah závidím. Tiež by som chcel niekoho po svojom boku. Ľúbiť a dostávať to naspäť. Ako dlho ste vlastne spolu?" Svoju otázku som oľutoval hneď ako som ju vyslovil. Prečo som sa to opýtal? Chcem sám seba trýzniť alebo čo?

,,Haha, blázniš? Ja a Luka? Nikdy. To nejde vôbec dokopy," zasmiala sa.

Začal som byť zmätený a len som sa na ňu nechápavo pozeral.

,,Ja a Luka sme len dobrí kamaráti. Síce ho mám rada, no nikdy v živote by som s ním nebola. Neviem, čo ti to napadlo."

,,Usúdil som to z vášho blízkeho vzťahu, vyzerali ste spolu ako pár," cítil som sa trápne.

,,Síce máme blízky vzťah, ale nikdy by som si nedovolila nič viac. No myslím si, že ty by si si niečo viac dovoliť mohol. Nemám pravdu?" žmurkla a svoju hlavu dala bližšie k tej mojej.

 ,,Videla som, ako sa na seba pozeráte. Mám pravdu, keď poviem, že Luka sa ti páči?" pošepkala mi do ucha.

Na chvíľu som ostal bez slov. Musel som však niečo povedať. Kebyže ostanem dlho ticho, bolo by to nápadné.