EUPHORIA

Časť devätnásta-Keenan

...

V momente som začal tľapkať Leifa po chrbte, pretože sa dusil vodou. Mal som v sebe tak veľký nátlak až som z úst vypustil najmenej podstatnú informáciu.

„Asi som zle počul." Pohľad v jeho tvári ma prekvapil a zdesil zároveň, pretože sa z neho nedalo nič vyčítať.

Neuvedomil som si, že by to nemusel pochopiť.

Cítil som bolesť po celom tele, ale najviac to bolelo na srdci. Zaľúbil som sa tak veľmi a prišlo mi to tak normálne, až som si neuvedomil, že to moje okolie nemusí prijať.

„Pochopím, ak budeš potrebovať čas kým prídeš na to, či chceš v našom priateľstve pokračovať. Ale to, čo som povedal nezmením, pretože je to pravda. Spal som s chlapom. Milujem chlapa." Do očí sa mi tlačili slzy.

Leif bol človek, ktorý mal na tvári vždy napísané čo si myslí. Na jeho pohľade človek videl jeho myšlienky. Teraz som tam videl prázdnotu.

Nikdy som nepremýšľal nad tým, že by ma Leif neprijal takého aký som.

Chcel som sa postaviť a odísť od stola, dať mu čas premýšľať nad všetkým, utriediť si myšlienky. Jeho ruka ma však zastavila. Hlavou mi pokynul, aby som si opäť sadol na svoje miesto.

Urobil som tak bez akýchkoľvek slov. Mal zamyslený pohľad. Som si istý, že bol stratený vo svojich myšlienkach a hľadal spôsob, ako správne začať.

„Ako k tomu prišlo?" Prehovoril po dlhej dobe, ale odľahlo mi, keď tak urobil.

„Vieš, boli sme u neho doma a všetko sa nejak zvrtlo. Atmosféra bola iná, k tomu všetky tie dotyky a..."

„Ticho. Nechcem detaily vášho sexu. Chcem vedieť ako ste sa vy dvaja zblížili natoľko, že ste spolu spali." Prerušil ma. Jeho hlas nebol jemný a plný radosti, ako inokedy. Bol drsný a vážny. Nepáčil sa mi.

Pozrel som sa na svoje prsty na rukách. Nikdy mi neprišli tak zaujímavé ako práve teraz.

„Pravdu? Ja ani neviem. Neznášal som ho, ako veľmi. Liezol mi na nervy, oberal ma o všetku energiu, ktorá vo mne bola. Zabíjal som ho vo svojich predstavách. Neznášal som pracovať po jeho boku, ale stalo sa. Prihodilo sa toľko veľa maličkostí, ktoré zmenili atmosféru medzi nami.." Pousmial som sa sám pre seba.

Leif mi hlavou pokynul, aby som pokračoval.

„On sa mi priznal skôr, povedal mi, že sa mu páčim. Občas mi to príde ako sen. Ja a páčiť sa mu? Nerozumiem. Možno by som tomu neveril, jeho slová by som nebral vážne, keby mu to nevidím v tvári. Vidím mu v tvári to isté šťastie aké vidím v zrkadle, keď sa pozriem na seba. Cítim lásku z jeho strany tak veľkú akú on cíti z tej mojej. Možno neviem detaily toho, ako som sa do neho zaľúbil, ale viem, že ho ľúbim. Nie je dokonalý, ani náhodou, ale je dosť dobrý na to, aby bol so mnou." Skončil som. Snažil som sa, aby ma Leif pochopil. Aby vedel, že som to stále ja.

„Si si istý tým, že ti neublíži?" Nadvihol obočie a pozrel mi do očí.

„To ti zaručiť nemôžem. Nikdy by som to zaručiť nemohol. Ale viem ti povedať, že ak tak aj urobí, nebude to schválne."

Prosím, zmažte mu niekto ten vážny pohľad z tváre.

„Stále budem v tvojom živote na prvom mieste?" Prekvapene som na neho pozrel. Cítil som, ako mi slza steká po líci.

„Tebe to nevadí?"

„Má mi vadiť, že niekoho ľúbiš?" Opýtal sa. Jeho výraz bol jemnejší.

„Myslel som si, že sa ti zhnusím. Neveril som tomu, že by si ma neodsúdil za to, že som sa zaľúbil do chlapa."

Odľahlo mi. Leif je môj najlepší kamarát. Je jedna z tých osôb, od ktorých chcem, aby ma akceptovali a vedeli o tom koho milujem.

„Si môj najlepší kamarát, zdroj môjho šťastia. Jediné čo chcem je, aby si bol šťastný a milovaný akoukoľvek osobou." Roztiahol náruč a venoval mi jeden z jeho úsmevov.

Objal som ho. Najsilnejšie ako som mohol.

„Len mi sľúb, že detaily z vašej spálne si necháš nabudúce vo svojej spálni, dobre? A nie len predo mnou by si mal strážiť tieto informácie."

Prikývol som a postrapatil som mu vlasy. Síce jeho tvár stále vyzerala skleslá, usmial sa.

Nikdy nebudem ľutovať, že práve Leif je mojím najlepším kamarátom.