EUPHORIA

Časť osemdesiata ôsma- Leif

...

Pohni si, akurát som dovaril a nechcem aby si to mal studené.

Zaznie na druhej strane telefónu. Ponáhľam sa čo najviac môžem, pretože pán Ju sa správa ako nejaká prísna manželka. Asi som naozaj pod papučou.

Zaklopem na dvere a Ju mi ich s nadšením otvorí.

„Prečo si taký happy? Stalo sa niečo?" Opýtam sa ho, pretože jeho úsmev na tvári je až strašidelný.

„Nie, len som rád, že som pre teba mohol niečo uvariť. Sadni si, dúfam, že ti bude chutiť. Chceš vodu, džús alebo niečo iné?" Wau, cítim sa akoby som mal osobného kuchára a sluhu v jednom.

„Dám si pomarančový džús, prosím." Usadil som sa za stôl.

„Dobrý výber." Žmurkol na mňa a z chladničky vytiahol krabičku džúsu.

Celý čas čo jem sa na mňa len priblblo usmieva. Podopiera si hlavu rukami a sleduje ma. Zvláštne.

„Čo sa ti stalo? Prečo sa na mňa tak celý čas usmievaš? Prečo neješ tiež? Desíš ma."

„Nejem, pretože som sa najedol popri varení a sledujem ťa, pretože chcem. Usmievam sa, pretože som rád, že som s tebou."

„Prepáč. Som za to rád, len sa mi to k tebe až tak nehodí. Nemal by som sa pýtať také blbosti, mal by som si to užívať."

„V poriadku, mne sa k tebe tiež veľa vecí nehodí, no aj napriek tomu ich robíš a prekvapuješ ma nimi. V dobrom, samozrejme." Zasmial sa.

„Akými vecami napríklad?" Vstal som od stola a sadol si na neho. Ruky som obtočil okolo jeho krku a zapozeral sa do jeho očí.

Ju ma chytil a vstal. Položil ma na posteľ a sadol si na mňa. Jemne ma bozkával a pozeral sa mi tiež do očí.

„Napríklad tým, čo si práve urobil."

„Mimochodom, je niečo čo máš rád? Myslím po sexuálnej stránke. Ešte sme sa o tom nebavili a nikdy si mi nič ohľadom tej témy nespomenul. Myslím si, že každý z nás má niečo, čo má rád. Niekedy je to úplne bežné a niekedy naopak. Preto ma to zaujíma."

„Uhm, nič. Usmial som sa." Pravdu? Obával som sa podobnej otázky z jeho strany. Samozrejme, že má právo sa na to pýtať, no chcel som sa tomu vyhnúť.

„Neverím ti." Vyplazil na mňa svoj jazyk.

„Naozaj." Vzal som do rúk vankúš a skryl si ním svoju tvár, nech Ju nemôže vidieť môj pohľad.

Bál som sa mu to povedať, nevedel som či s tým bude v pohode.

„No tak, Leif. Alebo sa hanbíš? Je to niečo veľmi zvrhlé?" Zasmial sa a strhol vankúš z mojej tváre.

Nemyslím si, že by to bolo niečo veľmi zvrhlé. Podľa mňa je to vcelku prijateľné, no nie každý to má rád, niekto s tým môže mať problém.

„Fajn, máš pravdu. Aj ja mám niečo, čo mám rád." Posadil som sa a vzal do rúk vankúš, ktorý som silno zvieral.

„Som samé ucho." Usmial sa.

„Ale musíš sľúbiť, že mi tiež všetko povieš." Prikývol.

„Veľmi sa mi páči keď si môžem všetko počas sexu natáčať na telefón. Baví ma si to zaznamenávať a neskôr sa na to pozerať. Dosť ma to počas sexu vzrušuje."

„Preboha, Leif." Ju na mňa vypleštil oči.

Vedel som to! Načo som mu to hovoril, zase to skončí tak, ako sa to skončilo prvý raz. Som idiot!

„Robím si srandu. Leif, nemyslím si, že je to niečo hrozné. Je to úplne normálne, veľa ľudí to robí. Prečo si mi to nepovedal hneď na začiatku? Kľudne sme to mohli urobiť zakaždým, keď sme spolu spali. Nemám s tým ani najmenší problém." Chytil ma za ruku a jemne ju stisol.

„Bál som sa, že ťa kvôli tomu stratím. Mnoho vzťahov sa skončí veľmi rýchlo najmä kvôli niečomu takému. Niekto ukáže svoju pravú tvár a ten druhý sa zľakne, pretože nič také predtým nezažil a nemá s tým skúsenosť, môže to byť pre neho divné alebo dokonca choré."

„Rozumiem. Možno je to aj moja chyba. Mal som ti povedať hneď na začiatku, že nemám s ničím problém. Prepáč, ak som v tebe vyvolal iný pocit."

„Neospravedlňuj sa, nie je to tvoja chyba. Bol to môj strach, ktorý som preniesol z minulosti do súčasnosti. Vieš, kedysi som sa s niekým chvíľu stretával. Raz som mu o tom povedal a on utiekol akoby som bol nejaký vrah alebo čo. Nikomu som o tom nikdy v živote nepovedal, dokonca ani Keenanovi. Nechcel som aby som kvôli niečomu takému stratil tých pár ľudí, ktorých som mal."

„Pozri sa, vždy sa nájdu ľudia, ktorí nie sú otvorení voči iným veciam. Majú zaužívané len to svoje, ktoré robia stále dookola. Vyskúšať niečo iné a niečo nové im naháňa strach a skrátka nechcú vyjsť zo svojej komfortnej zóny. Pre niekoho môže byť divné to, čo je pre iného úplne normálne. Tak to v živote funguje."

„Hm, máš pravdu." Pousmial som sa.

Ju prešiel jemne palcom po mojej spodnej pere a ja som si do nej vzápätí zahryzol.

„A teraz sa prestaň stresovať a zapínaj kameru. Uvoľni sa a uži si to čo najviac môžeš, chcem aby si bol spokojný. Pokiaľ chceš čokoľvek nové vyskúšať, pokojne mi to povedz."

Vyzliekol si svoje tričko a vzal moju ruku. Položil ju na svoje telo a prechádzal ňou nižšie a nižšie.

„Stále si mi nepovedal, čo si sľúbil." Pošepkal som do ucha.

„Mám rád sex na verejnosti." Pošepkal.

Zastavil som ho.

„Čo keby sme to spojili dokopy? Poďme niekam, kde je možnosť, že nás niekto uvidí a použijeme aj kameru."

Nič mi nepovedal, len vyskočil z postele. Ani som nestihol žmurknúť a už bol oblečený. Ťahajúc ma z postele som v rýchlosti schmatol svoju mikinu.

Nemám ani najmenšie tušenie kam ideme, no je to pre mňa vzrušujúce. Ju ma pevne drží za ruku a kráčame vedľa seba. Sem tam sa na mňa otočí a usmeje sa.

Zastaneme na mieste, kde to obaja dobre poznáme.

„Mám pocit, že toto miesto sa stalo našim." Zasmejem sa.

„Máme tu našu obľúbenú lavičku, strom, zem. Je tma, no stále tu preniká svetlo z lampy, ktorá je pár metrov od nás. Niekto nás tu môže vidieť a možno aj bude na našom videu." Zasmial sa a pritiahol si ma k sebe.

„Veľmi ma vzrušuješ Leif, ani nevieš ako." Začal ma bozkávať na krku.

„Mnohokrát keď sme spolu niekde boli, predstavoval som si ako spolu máme sex na rôznych miestach." Zastavil.

„Som rád, že toto všetko môžem prežívať práve s tebou." Pokračoval a rukou vyhrnul moje tričko.

„Niekedy by som chcel, aby sme si vymenili naše roly, ak ti to nebude vadiť. Chcel by som to vyskúšať." Pošepkal som mu do ucha a uhryzol ho do pery.

„Nemám s tým najmenší problém. No na to sa budeme musieť trochu viac pripraviť." Pobozkal ma.

Otočil som ho a oprel o strom. Rozopol som gombík na jeho nohaviciach a strčil tam svoju ruku. Druhou rukou som mu z vrecka vytiahol telefón.

„Tu máš. Chcem aby si to natáčal na svoj." Podal som mu telefón do ruky a kľakol si.

„Občas ma vieš naozaj prekvapiť, Leif." Zasmial sa.

„Buď ticho a nechaj ma robiť si svoju prácu." Pozrel som sa do kamery s nezbedným pohľadom.