EUPHORIA

Časť sedemdesiata- Keenan

...

Potichu otvorím vchodové dvere. S ťaživým pocitom na hrudi vojdem do priestrannej predsiene. Vždy sa mi sem vchádzalo ťažko, ale vždy tým dôvod bol môj otec. Tentokrát za tento ťažký a nepríjemný pocit na hrudi môže hlas mojej matky, ktorý znel tak hrozivo v telefóne.

S malým kufrom prejdem do kuchyne, kde sa aj o takomto čase svieti. Prebehne mnou mráz, keď za stolom uvidím v nočnej košeli sedieť moju mamu, ktorá na mňa upiera svoj zrak. To ma tu čakala od toho telefonátu? Hádam si nemyslela, že dobehnem hneď ako zavolá. Už nie som malý chlapec.

„Kde si celý deň bol? Volala som ti, aby si čo najskôr prišiel domov a ty prídeš teraz o takomto čase? Vieš vôbec koľko je hodín?"

Dobre, očividne tu čaká veľmi dlho, ale za to na mňa nemusí zvyšovať hlas.

„Nevedel som, že to tak súri." Čo jej sadlo na nos?

„Tak ty si nevedel. V poslednej dobe o veľa veciach nevieš, Keenan. Neviem o nich ani ja a to je niečo, čo ma hnevá najviac. Dala som ti slobodu, ktorú si tak veľmi chcel a týmto sa mi odvďačuješ?"

„To je naozaj problém, že som trochu meškal?" Pár sekúnd bolo v celej miestnosti hrobové ticho až kým mama netresla dlaňami celou silou po stole. Postavila sa zo stoličky a pristúpila bližšie ku mne.

„Nepáči sa mi, čo sa z teba stalo, keď si dostal slobodu. Nemôžem ti toto všetko tolerovať! Nemôžem ti tolerovať, že mi klameš. Nemôžem." Problém bude v niečom inom.

Žalúdok sa mi momentálne stiahol ešte viac, než keď som sem prichádzal.

„Keenan, tú ponuku musíš vziať. Nedovolím ti prísť o takú dobrú príležitosť. Nevieš o čo prichádzaš!" Vrývala do mňa nahnevaný pohľad. Nadýchol som sa.

„Mami, ja tú ponuku nechcem, nestojím o ňu." Snažím sa byť kľudný. Už to ale nechcem riešiť. Rozhodol som sa.

„Keenan! Nezaujíma ma tvoj názor, tú ponuku zobrať musíme. Nedala som ti toho v živote dosť natoľko, aby si aspoň raz spravil, čo od teba chcem? Všetko to chcem iba pre tvoje šťastie." Na hlase jej bolo počuť zúfalosť.

Avšak toto bol jej sen, jej šťastie, nie moje.

„Ale ja mám šťastie tu mami, teraz som šťastný. V tomto momente nepotrebujem nič viac než mám, rozumieš?"

„Čo sa to s tebou deje Keenan?" Pozrel som do jej tváre, po ktorej tiekli slzy.

V jej očiach bolo veľa otázok a ja som to už nemohol tajiť. Je to predsa moja matka. Buď ma príjme alebo nie, ale nemôžem jej dovoliť, aby si o mne myslela aký dokonalý syn som. Nemôžem jej už ďalej klamať, robil by som to, čo robil celý život môj otec.

„Teraz ma počúvaj, mami. Ale najprv si sadni." Na počudovanie ma poslúchla a sadla si.

„Nemôžem odísť. Nie, že nemôžem, ja nechcem. Zamiloval som sa, rozumieš? Našiel som šťastie a to mi stačí."

„Kto to je? Ako to, že o nej neviem Keenan?" Znova som sa nadýchol. Cítim ako tlak v mojej hrudi rastie.

„Zamiloval som sa do chlapa, mami. Moje srdce patrí mužovi." Zas všade ostalo ticho.

Inokedy to milujem, ale teraz? Potreboval by som akýkoľvek zvuk, ktorý by prerušil toto otrasné ticho.

„Je to ten chlap z kaviarne, kde pracuješ, však? Hneď mi bolo divné, čo ťa tam drží."

„Milujem ho."

„Prestaň, Keenan. Buď ticho!" Jej krik sa ozýval po celej kuchyni.

Klepala sa od hnevu. Vstala a podišla ku mne bližšie.

„Si iba hlúpy chlapec, čo naletel chlapovi. Nevieš, čo je to láska, tak mi nehovor, že ho miluješ! Si chlap Keenan, po svojom boku potrebuješ ženu a nie nejakého majiteľa kaviarne, čo ťa na niečo nahovoril a ty si sa nechal!" Vedel som, že to nevezme s úsmevom na tvári, ale takéto slová? Naozaj boleli.

„Viem, čo hovorím! Milujem ho a nikam neodídem!" Ani neviem ako rýchlo sa to zbehlo.

V jednom momente ma líce na pravej strane začalo hrozne bolieť a cítil som teplo na celej tvári. Mama sa vystrašene pozerala na ruku, ktorou ma udrela a plakala.

„Prestaň to stále hovoriť, Keenan, prestaň! Pozri do čoho ma nútiš. Vypadni skôr ako ti znova ublížim." So slzami v očiach pozriem do jej tváre.

„Môžeš ma mlátiť koľko len chceš, no nezmením to, koho milujem. Toto som ja mama. Toto je tvoj syn." S pohŕdavým pohľadom pozriem do jej tváre predtým ako odídem.

Prečo som veril ,že by ma aspoň ona mohla pochopiť?