EUPHORIA

Časť šestnásta- Keenan

...

 „Ah, ani si nepamätám kedy som tu naposledy bol." Leif sa hodil na moju posteľ akoby bola jeho.

„Aha, čo som priniesol." Vytiahol z tašky fľašu, ktorá ležala pri posteli.

„Zas si kradol mame zo špajzy?" Nadvihol som obočie a pozrel som sa na neho.

„Nie, táto je moja!" Odul svoje pery a znova si ľahol na posteľ.

Chýbali mi tieto poobedia s Leifom. Hranie hier, počúvanie hudby, pozeranie filmov, skrátka trávenie času s najlepším kamarátom. Časy, keď sme boli len my dvaja. Žiadne skúšky, žiadne učenie a žiadna práca. Potrebujem to. Pri takých momentoch si uvedomujem, čo pre mňa Leif znamená.

„Chlapci, vypnite tie stupídne hry a poďte na terasu! Večera je hotová." Bez zaklopania vtrhla do izby moja matka.

„Zlatíčko, Leif. Tak dlho si tu nebol. Vezmi si všetko na čo máš chuť. Nehanbi sa. Veď vieš, že si tu ako doma."

„Mami, ale ja som tvoj syn." Odkašľal som si.

„Buď ticho, ty ma vyžieraš každý deň." Hodila sladký úsmev na Leifa, ktorý jej ho opätoval.

...

„Keenan, buď taký milý a pomôž tvojej milovanej matke s riadom." Postavila sa od stola a začala zbierať taniere.

Vstal som tiež a odišiel som s taniermi dovnútra. Nechcel som počúvať jej výčitky, že jej s ničím nepomáham. Musím byť predsa dobrý syn.

„Pokojne tu ostaň sedieť, Leif. Keenan sa o chvíľu vráti."

...

„Na zdravie." Sadol som si na svoje miesto a Leif mi podal pohárik rumu.

„Kde je vlastne tvoj otec?"

„V zahraničí kvôli práci. Ako inak..." Odpil som si z pohára a zapozeral som sa na nočnú oblohu.

„Obdivujem svoju matku. Nevedel by som žiť v takom vzťahu. Byť so svojou polovičkou raz za niekoľko mesiacov. Ani neviem, kedy som naposledy videl svojho otca." Držal som pevne pohár v ruke pozerajúc na hviezdy.

„Ja by som ti nikdy tak neublížil." Začal som sa sústrediť a svoj pohľad som namieril na Leifa.

„Uhm, myslím ako kamarát." Dolial mi alkohol a usmial sa.