EUPHORIA

Časť dvadsiata štvrtá- Luka

...

Samozrejme, že sa dnes už neozve.

Ležal som na posteli a premýšľal som nad tým, čo sa dnes večer stalo. Možno som urobil chybu a reagoval som príliš emotívne. Na druhú stranu, musel som si to s Úchylom konečne vyjasniť. Čo ak by som stále len čakal a čakal? Urobil by som chybu, keby som bol celý čas ticho a nedal mu najavo, že Keenan je môj.

Aj keď to nie je ideálne, je to takto asi lepšie. Vychladne, a potom sa určite ozve. Dúfam, že mu ten idiot nenarozpráva blbosti. Sú najlepší kamaráti, Keenan mu uverí čokoľvek.

Nalial som si pohár bieleho vína a neustále som kontroloval svoj telefón. Možno sa predsa ozve. Aj keď... Nie je šanca aby sa ozval. Tiež by som na jeho mieste asi neozval.

„Luka, otvor!" Vytrhlo ma hlasné búchanie na dvere.

„Mohol by si sa upokojiť? Nemám doma žiadne náhradné dvere ." Otvoril som. Stál predo mnou Keenan, ktorý bol očividne posilnený alkoholom. Nečudujem sa, bola to predsa jeho oslava, ktorú som ja pokazil.

„Leif mi všetko povedal." Sadol si na stoličku a pozeral na mňa.

„Má zmysel, aby som vôbec niečo povedal? Aj tak budeš veriť určite jemu. Vždy som z nás dvoch ja ten zlý." Kľakol som si pred neho a pripravoval som sa na to, čo budem ďalej počuť.

„Nikdy som nepovedal, že ti neverím."

„Ale vždy držíš stranu jemu." Povzdychol som si.

„Nedržím mu stranu. No vidím, že stále na neho žiarliš, aj keď za nič nemôže."

„Milujem teba. Chodím s tebou, nie s ním. Pochop, že sme len najlepší kamaráti, ktorí sa majú radi. Nič viac v tom nie je."

„Je. Ale ty to nevidíš a nechceš si to pripustiť. Možno ty ho berieš ako kamaráta, ale on teba nie." Chytil som ho za ruku.

„Môžeš s tým prestať? Ty v tom stále niečo vidíš, aj keď nič také neexistuje. Viem to. Som si istý, že ma berie rovnako ako ja jeho. Inak by mi nepovedal to, čo mi povedal."

Ani neviem či mám chuť počúvať, čo nasleduje. „Luka je žiarlivý sebec, ktorý chce mať Keenana len pre seba. Nedovolí mu mať priateľov. Obvinil ma a ublížil mi, pretože sa nevie ovládať." Bla bla. Presne viem, že mu povedal niečo také. Len aby zo mňa vykreslil znova toho najhoršieho človeka, ktorého Keenan mohol stretnúť.

„Prečo si mi to všetko nevysvetlil pred barom? Mohlo to teraz byť úplne inak. Mal si mi povedať, že si sa len bál, aby o nás nikomu nepovedal." Vyjavene som na neho pozeral. O čom to dopekla rozpráva?

„Čože?"

„Povedal mi, že si ho len chcel postrašiť, aby mlčal o tom, čo videl. Vie, že si nemal zlý úmysel." Pokračoval.

„Pozri, oceňujem, že sa nás oboch snažíš chrániť, hlavne mňa. No nabudúce to prosím urob milším spôsobom, nech vás od seba opäť nemusím ťahať." Pohladil ma po tvári a venoval mi svoj úsmev.

Prečo mu povedal niečo také? Prečo klamal?

„Hm. Prepáč, nabudúce sa budem ovládať. No je to stresujúce. Nikto nevie o našom vzťahu a nebaví ma stále si dávať pozor a kontrolovať sa. Milujem ťa a chcem aby to každý vedel." Pohladil som jeho ruku.

„Už som ti povedal, že to pre mňa nie je jednoduché. Rozumiem, že ťa to nebaví, no skús pochopiť aj ty mňa. Nechajme to tak, nechcem to teraz riešiť."

...

Popíjajúc víno sme obaja v tichosti sedeli na gauči. Usmievali sme sa na seba a všetko sa zdalo byť už pokojné. Keenan položil pohár na stôl a začal ma bozkávať.

„Dáš mi už to prekvapenie, ktoré si zaslúžim?" Pošepkal mi do ucha a začal rozopínať gombíky na mojej košeli. Pokiaľ je takýto vždy, keď pije, chcem aby pil častejšie.

Všetko som z neho vyzliekol a svoje telo som pritlačil na to jeho.

„Celý večer som z teba chcel strhnúť tú blbú košeľu." Zapchal som mu rukou ústa a uhryzol som ho do bradavky.

„Máš nejaké špeciálne požiadavky ako to chceš? Je to tvoja odmena." Obe jeho ruky som chytil a bozkával som ho po celom tele.

„Dám si to, čo vždy, ďakujem." Prestal som ho bozkávať a zasmial som sa. Neverím, že sa musím smiať ešte aj pri našom sexe.

Miloval som to, aký bol vždy oddaný a nechal si so sebou robiť čokoľvek. Nemusel som sa báť, že by sa mu niečo nepáčilo.

„Rýchlejšie, Luka, prosím. Ešte chvíľu." Zrýchlil som na jeho želanie.

„Kam to bude, mladý muž? Ale rýchlo, nechce sa mi čistiť gauč." Obaja sme sa s Keenanom zasmiali. Pobozkal som ho na čelo.

Zaspal hneď potom ako sme skončili. Pritúlil som sa k nemu a objímal som ho. Nemohol som však zaspať. Neustále som premýšľal nad tým, čo povedal Leif. Bál sa mu povedať ako to v skutočnosti bolo? Možno keby mu povie pravdu, Keenan príde na to, že k nemu niečo cíti. Zrejme si uvedomil veci, ktoré som mu povedal. Alebo to je len nejaká hra z jeho strany?