EUPHORIA

Časť dvadsiata- Luka

...

„Prepáčte, ktorý zákusok by ste mi odporučili?" Pri pulte stála mladá zákazníčka. Nízke, útle a hnedovlasé dievča, ktoré sa na mňa priam strašidelne usmievalo.

„Všetky chutia výborne. Máme rôzne sladké čokoládové, ale aj osviežujúce ovocné."

„Chcem ten, ktorý bude taký sladký ako Vy." Čakal som, že si už konečne vyberie.

„To by ste si mali teda vybrať nejaký bez cukru." Do rozhovoru sa zapojil Keenan.

„Pokiaľ viem, k svojmu chlapcovi som vždy len sladký." Hodil som pohľad na Keenana a usmial som sa.

„Uhm." Hnedovlasé a nerozhodné dievča zrazu stíchlo. Svoj pohľad preniesla niekam úplne inam.

„Poprosím Vás teda nejaký kyslý a ovocný." Otočila sa a odišla si sadnúť ku stolu.

Pozreli sme sa s Keenanom na seba a obaja sme sa začali smiať. Už dlhšiu dobu po mne žiadne dievča takto nepozeralo. V určitom momente som sa jej naozaj bál. Občas sa mi stane, že so mnou niektorí zákazníci začnú flirtovať, no nevenujem tomu priveľkú pozornosť. Väčšinou sa snažím tváriť, že som nič nepočul.

„Prosím Vás, pane, som stratený a bezmocný, mohli by ste mi pomôcť?" Tento otravný a nepríjemný hlas som už niekde počul.

„Ahoj, Leif!" Radostne skríkol Keenan a pribehol ku Strapatému úchylovi, ktorý ho objal.

„Ahoj. Luka." Pozrel sa na mňa s úsmevom ako debil.

„Hm, ahoj." Zamrmlal som si popod nos a robil som si ďalej svoju prácu.

„Idem si sadnúť na terasu. Prines mi prosím niečo studené." Usmial sa na Keenana a namieril si to na terasu.

Aký to bol pekný deň... 

Kým neprišiel tento idiot. Je typ človeka, ktorý mi dokáže pokaziť náladu v tom momente, ako ho uvidím. Ako náhle niečo vysloví, pokazí všetko ešte viac.

„Môžem ísť na pár minút za Leifom? Sľubujem, že sa s ním nebudem rozprávať dlho. Aj tak práve teraz nemáme veľa zákazníkov. Si šikovný, zvládneš to na pár minút aj sám." Sladko sa usmial. Prikývol som mu a prekrútil som očami.

Mal pravdu, nemali sme v tento moment plno. Aspoň som mal čas ich dvoch spoza baru jedným okom sledovať. Neviem či budem niekedy schopný akceptovať jeho kamaráta. Neurobil na mňa dobrý prvý dojem a nepolepšil si to ani po ostatné razy.

Možno som paranoidný a príliš žiarlivý na svojho chlapca, no pohľad, akým sa Úchyl pozerá na Keenana, nie je len obyčajný priateľský pohľad. Sledujem ich už nejakú chvíľu. Neverím, že k nemu nič necíti.

„Luka, potrebujem silnú kávu!" V kaviarni sa objavila Ani. Prehrabla sa vo vlasoch a sadla si na barovú stoličku.

„Pekné šaty. No prídu mi až príliš jemné pre niekoho ako si ty." Poznamenal som a zasmial som sa.

„Debil. Ja som nežná a jemná už od narodenia, mám to v krvi."

„Samozrejme, tu máš svoju kávu." Vnímal som, že mi Ani niečo rozpráva, no moje oči sa sústredili na terasu.

„Kam sa stále tak pozeráš?" Potiahla ma za zásteru a privrela svoje oči.

„Na toho idiota."

„Jediný idiot, ktorého vidím, stojí predo mnou." Zasmiala sa a otočila sa smerom ku terase.

„Kto je ten chlapec vedľa Peknej tváričky?"