EUPHORIA

Časť sedemdesiata ôsma- Leif

...

Je toto láska? Moje srdce sa opäť šialene rozbúši pri spomienke na včerajší telefonát. Naozaj to povedal? Je možné, že by na mňa myslel, alebo že by mu možno niekedy mohlo na mne aj záležať?

Prečo to robí? Prečo mi dáva nádej?

Kriste, Leif! Si ty normálny? Vieš na koho vôbec myslíš? Na arogantného blbca, ktorý je síce dobrý v sexe, ale srdce má aj tak z kameňa. On by teba nikdy nechcel, tak sa vzchop a prestaň na neho myslieť!

„Leif!" Z myšlienok ma vytrhne známy hlas. Zastanem, ale neuráčim sa otočiť. Veď on príde.

„Kam si sa rozhodol ísť?" Premeria si ma od hlavy po päty.

Upodozrieva ma alebo sa mi to len zdá? Začínam byť paranoidný. Aj to môžem zhodiť na lásku?

Počkať..

Lásku?

„Domov?" Vrátim sa späť do reality a odpoviem mu na otázku otázkou. Kam inak ľudia po škole chodia?

„Pozývam ťa na obed, poď." Schytí ma za ruku a ťahá ma nevedno kam. Keenan ma dobrovoľne berie na obed? Máme nejaké výročie? Pokazil som niečo? Kriste na čo prišiel?

Snažím sa rozpamätať na čokoľvek z posledných dní, týždňov, ale na nič neprichádzam. Mal by som ísť o niekoľko rokov do minulosti? To by si hádam už nepamätal, ak som vtedy aj niečo urobil. Ledva si pamätá, čo mal pred pár hodinami na raňajky.

Zastaneme pred veľmi známym podnikom. Noodles a pivo? Tak to si veľmi rád nechám zaplatiť nech už som spravil čokoľvek.

Sadneme na naše zvyčajné miesto. Vždy sa čudujem, že nás čašník chodí objednávať, už roky si tu dávame stále to isté.

„Tak čo som spravil? Nieže by som nebol rád za fajnový obed zadarmo, ale ten tvoj divný pohľad a skrčené obočie sa mi nepáči. Aspoň tak na mňa nepozeraj, ani jedlo mi nebude chutiť." Pozriem na neho.

Zmenil sa. Viete, keď ste s niekým denno- denne nevšimnete si žiadnej zmeny na druhom. Avšak v poslednom čase máme každý iné voľnočasové aktivity a netrávime spolu toľko času. A tak si po takom čase všimnem aj to, že má o jeden vlas naviac.

„Je niečo, čo by som mal vedieť?" Nebabre sa s tým, hneď sa spýta priamo.

„Nie, všetko podstatné vieš." To je pravda, nie? Vlastne neklamem. Musím odpovedať tak, aby ma potom nemohol obviňovať z klamstva.

„Naozaj? Veď vieš, že sme najlepší kamaráti. Hovoríme si všetko. No nie? Sme najlepší kamaráti, však sme?" Neviem o čo mu ide, ale nejde mu to. Naozaj nejde. Je v tom priam úbohý.

„Áno Keenan, stále sme najlepší kamaráti, nikdy sa to nezmení. Takže nepanikár a radšej vyklop o čo ti ide, pretože za toto divadlo by ti nedali ani cenu za najhoršie predvedený herecký výkon." Zamlčíme sa, pretože čašník prinesie našu objednávku. Nikto z nás ale nezačne jesť.

„Dostalo sa mi do uší, úplne z neznámych zdrojov, že si si bol nejaký blízky s Lukovym ex. Odkiaľ ho poznáš? Nevedel som, že sa poznáte." Neznáme zdroje? Ozaj ma všetci považujú za blbca? Ešte aj môj najlepší kamoš.

„Tipujem, že ten neznámy zdroj je Ani. Poznáme sa predsa z toho parku. Vieš ten trapas, čo sa stal. No trapas to bol pre mňa, pre nich to bolo jedno katastrofálne stretnutie." Musím to nejak zahrať, Keenan by ma zadrhol, keby vedel, čo všetko sa medzi nami stalo a hlavne, čo všetko sa deje v mojej hlave.

„Hovoríš o katastrofe, ktorú si spôsobil, ale prečo si potom za ním bežal cez celý bar a ani si sa nevrátil späť? Leif, čo sa s tebou deje?"

Tá Ani si všimne všetko. Mal by som zmeniť bar, pretože v tom jej je nado mnou príliš veľká kontrola.

„Keenan, nič sa so mnou nedeje. Dobre, nepoznám ho, ale v ten večer bol totálne na sračky. Pozri, medzi vami troma to je na nože, ale pre mňa to je cudzí človek, ktorého v ten večer mohli zmlátiť a okradnúť na ulici, pretože nevedel ani len stáť, nie to sa brániť, tak som mu pomohol. Nemôžem spraviť jeden dobrý skutok, aby si ma hneď neupodozrieval?" Doriti, všetko to komplikujem.

Mal by som niečo začať robiť. Nemám rád keď musím klamať sebe alebo iným. Rád mám vo veciach jasno. Tak prečo neviem byť k nikomu úprimný?

„Nie Leif, prepáč. Takto som sa na to nepozrel. Asi si len všetci namýšľame." Kiežby Keenan, kiežby ste si všetci len niečo namýšľali. Bojím sa, že realita je úplne iná.

„Hm" Kývnem hlavou a pustím sa do už určite studeného jedla.